Botanická záhrada oslavuje

Region Tatry 14. júla 2022 4 minút čítania
Botanická záhrada oslavuje

TATRANSKÁ LOMNICA (14. júla 2022) –Expozícia tatranskej prírody, známa skôr ako botanická záhrada, sa teší priazni návštevníkov už tri desaťročia. Po prvýkrát si ju verejnosť mohla obzrieť 15. júla 1992. Odvtedy jej bránami prešlo viac ako štvrť milióna ľudí. Tí, ktorí ju navštívia tento piatok, budú mať vstup zdarma.

Hoci najkrajší pohľad na areál
botanickej záhrady býva v máji a júni, keď kvetena doslova hýri
všetkými farbami, aj v týchto dňoch je čo obdivovať. „Momentálne ešte
kvitne plesnivec alpínsky, kruštík močiarny či kurička vápencová. Pri
prechádzke expozíciou návštevníci však zaregistrujú aj prilbicu tuhú, klinček
včasný, hlaváč fialový lesklý alebo vičenec horský. Väčšina rastlín však už
odkvitla, keďže najprv bola dlho zima a potom prišli
horúce dni,“ hovorí botanička Zuzana Kyselová, ktorá je zároveň odbornou
garantkou Expozície tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. 

Zámer zriadiť verejne prístupnú záhradu pôvodnej tatranskej flóry sa objavil už v nariadení Zboru povereníkov z roku 1952, teda len tri roky po vzniku národného parku. Samotná myšlienka však žila dávno predtým. Trvalo ďalších tridsaťpäť rokov, kým ju vôbec začali stavať. Pôvodne mala vyrásť na Štrbskom Plese, napokon sa jej domovom stala Tatranská Lomnica. Do výstavby sa vtedajšia Správa TANAP-u pustila v máji 1987, keď bolo neďaleko vtedajšej zotavovne Odborár vysadené prvé alpínum. S dokončením sa rátalo v auguste 1989, no nakoniec privítala expozícia prvých návštevníkov privítala až v polovici júla 1992. Obdivovať mohli vyše sto druhov rastlín, dnes je ich v ôsmich vápencových a žulových alpínach či mokradiach vyše tristo.

Botanická záhrada oslavuje Botanická záhrada oslavuje Botanická záhrada oslavuje

„Bolo to náročné. Keď sa vysádzalo žulové alpínum,
pomáhala celá výskumná stanica. Dnes by sa už asi nikto dobrovoľne do takejto
akcie nepustil. Vytvorili sme si skupiny rastlín podľa ekologických nárokov
a sama som si zakreslila, čo sa kde v areáli vysadí,“ spomína
botanička, ktorá spolu s Rudolfom Šoltésom a Annou Šoltésovou mala na
starosti biologický a floristický inventár. Botanici sa zamerali nielen na
vzácne, ale i atraktívne druhy. A to ani tak nie preto, aby ulahodili oku
návštevníka, ale preto, aby vytvorili genofondovú rezervu, ak by sa náhodou
niečo stalo s rastlinkami v prírode. „Poslaním expozície nie je len
ukázať ľuďom rôznorodosť tatranskej kveteny, ale predovšetkým zachovať genofond
vzácnych a ohrozených druhov,“ prízvukuje odborná garantka expozície. Keďže
o karpatskú flóru majú záujem aj iné botanické záhrady, prostredníctvom
programu bezplatnej medzinárodnej výmeny semien, ktorý zastrešuje Botanická
záhrada Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, sa potomstvo tatranských
rastlín dostáva do rôznych kútov sveta.

Pôvodný zámer bol vybudovať akési Tatry v malom,
v expozícii sa dokonca počítalo aj s rehabilitačným strediskom pre
zvieratá, ktoré sa už nedokážu vrátiť späť do prírody, no napokon z toho
zišlo. Vstupný areál je dielom architekta Pavla Repku, okrem projekčnej
kancelárie zo Žiliny sú pod projektom podpísané aj vtedajšie Severoslovenské
štátne lesy a Výskumná stanica TANAP-u. Plastiku pred vchodom, ktorá
symbolizuje ťažký život rastlín uprostred drsnej skalnej prírody, navrhol
sochár Štefan Kovaľ. V súčasnosti kolorit botanickej záhrady dotvárajú
vodopády, potôčky a jazierka, v areáli s rozlohou 3,2 hektára sa nachádza
aj geologická miniexpozícia či pamätné miesto venované šíriteľom myšlienky
ochrany prírody, významným botanikom, zoológom i zakladateľom Tatranského
národného parku.

Botanická záhrada oslavuje Botanická záhrada oslavuje

Prechádzka
botanickou záhradou je atraktívna najmä v máji a júni, keď kvitne
väčšina rastlín. Okrem notoricky známych zástupcov tatranskej flóry návštevníci
v expozícii nájdu napríklad aj rastlinky, na ktoré pri potulkách prírodou
nemajú šancu ani len natrafiť, keďže sa „usadili“ ďalej od turistických
chodníkov. „Rastie tu napríklad trávnička alpínska či iskerník zakoreňujúci,
ktoré sa na Slovensku vyskytujú len na jednom jedinom mieste, a to práve
v Tatrách,“ konkretizuje botanička. Súčasťou areálu je i zásobná záhrada,
kde si pracovníci expozície dokážu vzácne rastlinky predpestovať. Časť z nich
dokonca ponúkajú na predaj. Záujmu sa tradične teší najmä plesnivec alpínsky,
horec Clusiov a dryádka osemlupienková.

Prejsť sa botanickou záhradou môžu milovníci flóry každý
deň až do 18. septembra. Do konca letných prázdnin bude otvorená od 9.00 do
17.00 hodiny. Na jeseň sa otváracie hodiny o niečo skrátia, prehliadku
tatranskej kveteny budú musieť návštevníci stihnúť do 15.00 hodiny. Za vstup do
expozície zaplatia dospelí 2,50 eura, deti do šesť rokov si ju pozrú grátis.
V ponuke je aj zvýhodnené vstupné, ktoré okrem prehliadky botanickej
záhrady zahŕňa i návštevu Múzea TANAP-u. Mimochodom, šancu zoznámiť sa so
vzácnymi druhmi tatranskej flóry už niekoľko rokov majú aj nevidiaci. Hneď pri
vstupe nájdu informačný panel s popisom biotopov v Braillovom písme
spolu s plastickou mapou celého areálu. Pre slabozrakých sú pripravené
špeciálne lupy, ktoré im uľahčia čítanie menoviek pri jednotlivých rastlinkách.

Všetko čo potrebujete
vedieť pred výletom

Odpovede na najčastejšie otázky o regióne Vysoké Tatry.

    Tatry priamo do vašej schránky

    Raz za čas vám pošleme to najlepšie.

    Vysoké Tatry majú čo ponúknuť počas celého roka. Na vysokohorskú turistiku je najvhodnejšie obdobie od júna do októbra, keď sú otvorené turistické chodníky vo vyšších polohách. Jeseň prináša stabilnejšie počasie, príjemnejšie teploty a krásne výhľady. Zima je ideálna na lyžovanie, zimné prechádzky a návštevu celoročne dostupných lokalít. Pred výletom si vždy overte aktuálne počasie a prípadné uzávery chodníkov.

    Na bežný pohyb po vyznačených turistických chodníkoch nepotrebujete špeciálne povolenie. Musíte však dodržiavať návštevný poriadok TANAP-u, sezónne uzávery a pohybovať sa iba na sprístupnených trasách. Osobitné pravidlá platia napríklad pre horolezectvo, skialpinizmus, pohyb mimo značených chodníkov alebo vstup so psom.

    Do hlavných tatranských stredísk sa pohodlne dostanete vlakom. Tatranské elektrické železnice spájajú Poprad, Starý Smokovec, Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu. Zo Štrby premáva na Štrbské Pleso ozubnicová železnica – zubačka. V regióne môžete využiť aj pravidelné autobusové linky a sezónnu kyvadlovú dopravu.

    Parkovať môžete na vyhradených parkoviskách v jednotlivých tatranských osadách. Počas vyťažených období odporúčame využiť záchytné parkovisko P+R pri Eurocampe v Tatranskej Lomnici a pokračovať kyvadlovou dopravou. Parkovisko umožňuje dostať sa verejnou dopravou napríklad do Tatranskej Lomnice, Tatranských Matliarov, na Bielu vodu alebo k Belianskej jaskyni.

    Na turistiku si zvoľte pevnú turistickú obuv s protišmykovou podrážkou, ktorá stabilizuje chodidlo a chráni ho na kamenistom alebo mokrom teréne. Do výbavy patrí aj oblečenie prispôsobené počasiu a bunda do dažďa. Na náročnejšie túry nie sú vhodné sandále ani bežná mestská obuv.

    Pri blížiacej sa búrke čo najskôr opustite vrcholy, hrebene, sedlá, reťazové úseky a otvorené priestranstvá. Zostúpte do nižšej polohy, nezostávajte pri osamelých stromoch ani kovových predmetoch a držte si odstup od ostatných členov skupiny. Ak je to možné, ukryte sa v horskej chate alebo bezpečnej budove. Najlepšou prevenciou je sledovať predpoveď počasia, vyraziť skoro ráno a pri nepriaznivom vývoji túru včas skrátiť alebo zrušiť. Bezpečnosť musí mať prednosť pred dosiahnutím cieľa.