Vysadili osem miliónov stromčekov
Tatranská Lomnica (18. novembra 2019) – Od vetrovej kalamity, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, uplynulo už pätnásť rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.
Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe Štátnych lesov TANAP-u. Vietor poškodil 2 036 950 m³ drevnej hmoty, ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 % kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety definitívne ukončili v máji 2006, avšak na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Do roku 2014 lykožrút zničil 1 273 218 m³ drevnej hmoty, z toho 46 % bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie. V súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004.
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do Projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie. „Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ hovorí riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Maroš Petrík.
V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou, sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri tom však využívajú výlučne dreviny, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. O približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.
Hodnoteniu stavu a procesom v lesných ekosystémoch po prírodných disturbanciách bola venovaná aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa koncom októbra uskutočnila v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Jej súčasťou bola aj exkurzia na výskumné plochy so spracovanou a nespracovanou kalamitou z novembra 2004, kde sa v súčasnosti okrem iného sledujú toky oxidu uhličitého, vody či energie pomocou unikátnej metódy eddy kovariancie. Viac informácií nájdete na http://www.lesytanap.sk/sk/tlacove-spravy/sprava/co-ukazal-tzv-pokalamitny-vyskum-1334/.
Spracovala: Mgr. Martina Petránová, koordinátor vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u
Tel.: 0902 130 778, 0903 987 594, e-mail: martina.petranova@lesytanap.sk
www.lesytanap.sk
