Skialpom cez hory

JE ČAS ZNOVU VYRAZIT NA SKIALPY! UŽ PIATA SÉRIA ÚSPĚŠNÉHO SERIÁLU NA SKIALPOCH CEZ HORY ODŠTARTOVALA 16. NOVEMBRA NA ČT SPORT.

Meteorologička Alena Zárybnická a športový redaktor Jiří Hölzel vlani prebádali české pohoria, tento rok zamierili na Slovensko a ešte ďalej k našim východným susedom.  Nová séria seriálu  „Na skialpech přes hory“  má podtext  zbojnícko – lúpežnická. Putovanie na pásoch štartuje na Malej Fatre pri soche slávneho zbojníka Juraja Jánošíka a cieľom je až Ukrajina, rodisko ďalšieho slávneho lúpežníka Nikolu Šuhaja. Hoci obaja boli z trochu iného cesta, niečo spoločné predsa len mali. O svoju korisť sa dokázali podeliť. V rôznych pomeroch, ale predsa.

„Jánošík bohatým bral a chudým dával, Nikola, když to situace vyžadovala, dokázal být také štědrý a my už čtvrtým rokem pomocí mobilní aplikace ČEZ – EPP Pomáhej pohybem také společně dáváme. Letos sbíráme důležité body pro Spolek Sportability, který pomáhá s rozvojem a podporou aktivního způsobu života lidí s handicapem“,  priblížil spojitosť seriálu s oboma rebelmi Jiří Hölzel.

Slovensko je skialpinistický raj, preto nemohlo ujsť našej pozornosti. „V šesti slovenských a jednom ukrajinském díle ukážeme, kam se na túry vydat tak, abychom obohatili fyzický fond a ještě se dozvěděli něco zajímavého z historie i současnosti,“  opisuje motto seriálu Alena Zárybnická. „Například jeden z průkopníků extrémního lyžování v Alpách i Himálájích, horský vůdce Pavol Rajtár nám vysvětlí, odkud se do slovenštiny i češtiny dostal výraz ´skialpinismus´.“

Celý štáb vrátane troch kameramanov a obetavého produkčného sa po svahoch škriabal od januára do marca v akomkoľvek počasí. Aj keď sa zhora sypali tony prašanu, aj keď nebolo vidieť na krok, alebo keď slnko vo vysokej nadmorskej výške vypaľovalo do temena hlavy malý ohníček.„Přesto jsme se poněkolikáté přesvědčili, že po horách je lepší chodit, než z nich dobývat nerostné bohatství“, hovorí Jiří Hölzel. „Než jsme vyrazili na prašanovou vycházku po Velké Fatře, zastavili jsme se v obci Špania Dolina v místním Muzeu mědi. Člověk by neřekl, co všechno může o historii prozradit kus obohaceného kamene.“

Po oboch Fatrách viedol itinerár natáčanie do Nízkych Tatier. Na ich južnú aj severnú stranu. „Na té jižní jsme zdolali nejvyšší vrchol Nízkých Tater Ďumbier a na chatě Milana Rastislava Štefánika jsme hodili řeč s jistým Igorem Fabriciusem,“ približuje ďalšiu etapu Alena Zárybnická. „Zajímavá postava. Na Štefáničce působí coby chatař už od roku 1991 a na chatu vytahal po svých už tuny materiálu.“

Severná strana Nízkych Tatier – tá je pre zmenu jasne freeridová. Stredisko Jasná je známa oficiálne povolenými zjazdami vo voľnom teréne. „Zážitek je to se vším všudy. I do kopce, protože stíhat tempo prezidenta Slovenské skialpinistické asociace Igora Žiaka, to je fakt peklo. A to on skoro couval. Prostě člověk na svém místě,“ dodáva Jiří Hölzel.

Západné Tatry – bezpochyby najnavštevovanejšia skialpinistická destinácia na Slovensku.   Na dvojdňovú túru je ideálne vyraziť zo Žiarskej chaty, ktorá pred desiatimi rokmi odolala aj pádu storočnej lavíny. Brutálna masa snehu kompletne premenila charakter Žiarskej doliny.

„Stopy po lavině jsou patrné dodneška a my jsme se tak trochu vydali po jejích stopách. Abychom si uvědomili, co všechno hory dokážou“, hovorí Alena Zárybnická a jej parťák dopĺňa: „Ale my jsme strach neměli – jako průvodci s námi nahoru na horu vyrazily dvě legendy slovenského skialpinismu Milan Madaj a Dušan Trizna. S jejich ryzím horalstvím si člověk nemůže být jistý, jestli to nádherné počasí, které nás v Žiarské zastihlo, nebyla náhodou jejich práce …

Od Malej Fatry pribúdali každým dielom výškové metre. Takže slovenská časť nakrúcania nemohla končiť nikde inde, ako vo Vysokých Tatrách. Z najstaršej osady Vysokých Tatier, Starého Smokovca viedli naše kroky cez Malú Studenú dolinu, Téryho chatu a Baranie sedlo až na Chatu pri Zelenom plese. „Cestou jsme se stavili i na Rainerově útulně, zrekonstruované nejstarší chatě v Tatrách,“  pripomína Alena Zárybnická. „Vyprávění současného chataře, pana Petera Petrase, který ji celou opravdu nádherně zrekonstruoval, by se dalo poslouchat hodiny a hodiny.“

A potom Ukrajina – kapitola sama pre seba. „Jo, to bylo překvapující a svým způsobem ohromující po všech stránkách,“ zhodujú sa obaja sprievodcovia seriálu. „A teď nemáme na mysli lyžařskou stránku věci. Prostě jiný kraj, jiný mrav – a hlavně jiné silnice. Stopadesátikilometrový přejezd z Dragobratu do Koločavy nám – jen pro nastínění situace – trval sedm hodin… Ale Nikolu Šuhaje jsme zastihli,“ dodáva Jiří Hölzel.

Televízny seriál sa vysiela od 16. novembra 2019 každú sobotu na ČT SPORT.

„Na celém projektu mě těší hlavně tři věci. První, že jsme se díky spolupráci s Oblastními organizacemi cestovního ruchu a také pomocí aplikace Slovakia travel  dostali do překrásných a zajímavých míst na Slovensku. Druhou je fakt, že díky Horské záchranné službě jsme mohli připomenout základy bezpečného pohybu po horách. Její členové byli u přípravy tras a na túry chodili s Alenou a Jirkou a pomáhali s natáčením. A tou třetí je skutečnost, že díky našemu seriálu mapujeme každý rok jiné části horských celků v daném státě a ukazujeme, že skialpinismus se dá provozovat jednoduše a nemusí být zase až tak fyzicky náročný“, hovorí Martin Kráčalík z produkčnej agentúry Seven Days.

„Máme tým kameramanů, kteří mají hory rádi, a proto zvládnou natáčení i v hodně nekomfortních podmínkách. Jinak by to ani nešlo! Každý z nich s sebou vláčí skoro 20 kg techniky,“ pripomína Martin Kráčalík. „Točíme filmově – to znamená, že každý záběr je dopředu připravený a dokud se dokonale nepovede, nejdeme dál,“ hovorí kameraman Martin Vrbický. „Je to dřina, ale výsledek je pak naprosto jiný, než kdybychom točili reportážně. Najednou běží i čtyři kamery – to si obrazová pestrost prostě žádá.“

Ďalšie informácie nájdete na https://naskialpechpreshory.cz/

Program pre Českú televíziu vyrobila Seven Days Agency, s.r.o.

Na programe se podieľali:

Námet, scenár: Jiří Hölzel, Alena Zárybnická
Strih:Štěpán Romanov, Martin Vrbický
Kamera:  Martin Vrbický, Martin Bernard, Štěpán Romanov, Tomáš Galásek
Zvuk:Marek Němec
Produkcia:Martin Kráčalík, Lenka Ptáková, Igor Jícha
Réžia:Jiří Hölzel, Martin Vrbický

Seriál je realizovaný v spolupráci s Krajskou organizáciou cestovného ruchu Severovýchod Slovenska a oblastnými organizáciami cestovného ruchu Región Vysoké Tatry, REGION LIPTOV a REGIÓN HOREHRONIE, s finančnou podporou z dotácie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej  republiky.

Vysadili osem miliónov stromčekov

Tatranská Lomnica (18. novembra 2019) – Od vetrovej kalamity, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, uplynulo už pätnásť rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.

Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe Štátnych lesov TANAP-u. Vietor poškodil 2 036 950 m³ drevnej hmoty, ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 % kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety definitívne ukončili v máji 2006, avšak na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Do roku 2014 lykožrút zničil 1 273 218 m³ drevnej hmoty, z toho 46 % bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie. V súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004.

Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do Projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie. „Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ hovorí riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Maroš Petrík.

V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou, sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri tom však využívajú výlučne dreviny, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. O približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.

            Hodnoteniu stavu a procesom v lesných ekosystémoch po prírodných disturbanciách bola venovaná aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa koncom októbra uskutočnila v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Jej súčasťou bola aj exkurzia na výskumné plochy so spracovanou a nespracovanou kalamitou z novembra 2004, kde sa v súčasnosti okrem iného sledujú toky oxidu uhličitého, vody či energie pomocou unikátnej metódy eddy kovariancie. Viac informácií nájdete na http://www.lesytanap.sk/sk/tlacove-spravy/sprava/co-ukazal-tzv-pokalamitny-vyskum-1334/.


Spracovala: Mgr. Martina Petránová, koordinátor vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u

Tel.: 0902 130 778, 0903 987 594, e-mail: martina.petranova@lesytanap.sk

www.lesytanap.sk