Patrícia
Puklová:
Na beh nie je
nikdy neskoro!

Rodená Tatranka, lekárka – anestéziologička, matka dvoch malých synov, popri rodinným povinnostiam a náročnej práci s obdivuhodnou ľahkosťou láme bežecké rekordy. Ako nám úspešná bežkyňa – viacnásobná bežecká kráľovná Tatier prezradila v rozhovore – beh jej okrem zdravotných benefitov dodáva silu na zvládanie náročných životných situácií, spoznáva vďaka nemu skvelých ľudí, okolie a svet. Je to predsa najprirodzenejší pohyb, ktorý sa dá praktizovať kdekoľvek, v každom ročnom období.

Akým disciplínam sa venuješ a aké boli tvoje začiatky?

Patrím medzi atlétov. Venujem sa behaniu – dá sa povedať, že som ,,bežecký univerzál“: zúčastňujem sa pretekov na ceste, v horách, na atletickom ovále, od vzdialenosti 1 500 metrov po 100 kilometrov. K behu som sa dostala až počas štúdia na vysokej škole a postupne som mu prepadla celou dušou.

Športovanie som mala vždy v krvi. Rodičia nás od malička viedli k rôznym športom – v zime to boli najmä zjazdové lyže, korčule, bežky, v lete plávanie, turistika, bicykel. Snívala som o tom, že budem basketbalistkou. K pravidelným tréningom som privoňala na basketbalovej akadémii v Poprade. Žiaľ, časová náročnosť tréningov sa nedala skĺbiť so štúdiom na 8-ročnom gymnáziu. Našťastie som svoju ambíciu pretavila v behaní, a to pri ešte ťažšom štúdiu medicíny.

Prečo práve beh?

Dáva mi pocit slobody, prináša uvoľnenie od bežných starostí. Pri behu spoznávam okolie, rada objavujem nové trasy. Šport je aj spoločenskou udalosťou – nájdete si pri ňom kopec kamarátov. Beh je jeden z najprirodzenejších športov – pohybov. Dáva pevný základ fyzickej kondícii a dá sa praktizovať celoročne, v každom čase a na akomkoľvek mieste. Stačia tenisky a môžete vybehnúť.

Ako ťa formovalo prostredie Vysokých Tatier, kde si vyrastala?

Vysoké Tatry svojím prostredím priamo lákajú človeka k pohybu. Nie každý má od útleho detstva možnosť vyjsť si rovno z domu do lesa, na túry a v zime využiť dostatok snehovej pokrývky na zimné športy. Pohyb bol pre nás samozrejmosťou, a ako sa vraví: „Čo sa za mlada naučíš, na starosť ako by si našiel.“

Čo považuješ za najväčšie benefity horského prostredia pri tréningu?

Najväčšia výhoda behania v Tatrách je vysoká nadmorská výška. Športovec pri rovnakom tréningu vo vyššej nadmorskej výške zvyšuje tvorbu červených krviniek na prenos kyslíka, čo je veľká výhoda vo vytrvalostných športoch a zvyšuje sa VO₂ max kapacita (maximálna rýchlosť spotreby kyslíka. Čím je vyššia, tým viac kyslíka nevyhnutného pre svalovú činnosť sa dostane do svalov). V Tatrách sa dajú nájsť trasy s výrazným prevýšením na silový tréning a tréning pre trailové behy, ako aj s miernym prevýšením na rýchlostný tréning. Odmenou za beh v ťažších podmienkach v nadmorskej výške sú nádherné scenérie tatranských štítov. Tatry majú ešte jednu výhodu: dá sa v nich behať na rozmanitých povrchoch – skala, tráva, lesné cesty, šotolina, asfalt.

Ktoré sú tvoje obľúbené miesta v Tatrách/podhorí? Či už na tréning, alebo na trávenie voľného času.

Žijem v Brne, ale vždy (aspoň raz mesačne), sa veľmi rada vraciam do domovských Tatier. Pred víchricou som milovala prechádzky tatranskými lesmi. Dnes medzi moje najobľúbenejšie trasy patrí chodník medzi tatranskými osadami – Sibírom a Vyšnými Hágmi a málo známy okruh cez Žákovskú poľanu. V Tatrách najčastejšie chodievam do Malej Studenej doliny.

Ako vyzerá tvoj život športovca – hlavná sezóna a mimosezóna, akým doplnkovým športom sa venuješ?

Behávam celoročne. Žiaľ, nedá sa udržať vo vrcholovej forme celý rok, preto sa snažím vyhliadnuť si preteky, na ktoré smerujem vrchol sezóny. V zime je príprava hlavne objemová. Nabehám veľa kilometrov v miernejšom tempe, zameriavam sa na silu a techniku behu. Zúčastňujem sa pretekov na 5 až 10 km. Na jar sa pridávajú tréningy rýchlosti a snažím sa pripraviť na jarný vrchol sezóny. V lete klesajú objemy a viac trénujem na atletickom ovále, udržujem si rýchlosť a súťažím. V skorej jeseni sa sústreďujem na ďalší vrchol sezóny. Väčšinou koncom októbra a začiatkom novembra mávam bežeckú pauzu.

Spomedzi doplnkových športov obľubujem v zime bežky a pre zábavu lyžovanie s deťmi, počas celého roku plávanie. V lete turistika a rada si zahrám loptové hry. Posilňovanie s vlastným telom som si obľúbila až teraz, počas koronakrízy.

Zhruba koľko hodín denne/týždenne trénuješ, a aká je podľa teba ideálna regenerácia?

Bežecký tréning mávam cca 8 – 10 hodín týždenne, čo je cca 80 – 100 km/týždeň. Posilňovaniu venujem cca 2 – 3 hodiny týždenne. Regenerácia u mňa nie je úplne ideálna… Rada si zájdem do sauny, bazéna, po ťažkom tréningu v Tatrách rada využijem studenú vodu tatranských potokov. Taktiež je veľmi dobre pridať túry v Tatrách ako druhú fázu tréningu.

Vrcholový šport má vysoké nároky nielen na fyzickú kondíciu, ale aj na psychiku. Pomáha Ti v každodennom živote?

Pri športe sa človek naučí lepšie vnímať svoje telo – čo mu naznačuje a čo potrebuje. Ak chce človek uspieť, musí mať nielen dobrú fyzickú kondíciu, ale musí byť psychicky odolný. Čím viac vyhrávate, tým viac tlaku sa na vás sústreďuje. Musíte pracovať aj so svojimi pocitmi, vďaka čomu v normálnom živote začnete lepšie zvládať stresujúce situácie.

Ktoré úspechy si najviac ceníš a na ktoré preteky máš najkrajšie spomienky?

Pre mňa je jeden z najväčších úspechov môj osobný rekord na maratóne 2:53:59 z MMM v Košiciach a výhra v zahraničných pretekoch Limone Extrém, Grossglockner Ultratrail. Najkrajšie spomienky mám na CMP Trail v talianskom Bassano del Grappa na úpätí Álp – nevedela som, čo mám od seba v neznámom prostredí očakávať. Svojim výsledkom som však prekvapila dokonca aj usporiadateľov pretekov a bol to krásny dobeh do cieľa plný emócií.

Venuješ sa aj behom na dlhé trate. Ktoré preteky boli najnáročnejšie?

Najnáročnejší bol pretek Grossglockner ultratrail – štafeta na 110 km. Môj úsek mal parametre 62 km a prevýšenie 4 800 m, na trati sme sa 2-krát dostali do nadmorskej výšky nad 2 800 m, kde som sa strašne zadýchavala a po dlhých 10 hodinách som bola rada, že som dobehla na predávku štafety.

Ako sa na takéto preteky pripravuješ?

Na dlhé horské behy sa pripravujem už v zime, kedy nabehám veľké objemy kilometrov. Trénujem silu v kopcoch – najlepšie v domácich Tatrách – kde je simulácia podmienok perfektná – vyššia nadmorská výška, kopce a rôzne typy povrchov – hlavne tatranská žula.

O výsledku často rozhoduje aj vybavenie. Je to tak aj pri behu? Čo potrebujeme, ak chceme začať?

Beh je na výbavu menej náročný šport. Teda aspoň na začiatku. Neskôr, keď sa doň „zažeriete“, tak začnete viac investovať. Najpodstatnejšie sú kvalitné tenisky. Na trailový beh (vo voľnej prírode) určite odporúčam dobré trailové tenisky, bežecký batoh a kvalitnú čelovku. Čo sa týka bežeckého vybavenia, stále sa vyvíjajú nové technológie, aby sme behali ľahšie, rýchlejšie, s menšou námahou. Pravidlo „šaty robia človeka“, tu určite neplatí. Aj keď budete mať najlepšie vybavenie, tak základom je kvalitný tréning.

Čo ťa vie počas pretekov najviac nakopnúť?

Moja motivácia je vždy nejaká ambícia dosiahnuť, čo si vytýčim. Počas pretekov myslím často na svojich synčekov, vždy si poviem, že to musím dobehnúť, však ma čakajú v cieli.

Aké sú tvoje súťažné, tréningové plány?

Záleží na vývoji pandémie. Tento rok by som si rada zabehla nejaký rýchly polmaratón. V pláne sú odložené preteky z minulého roku vo Švajčiarsku (Monterux Trail), chcela by som absolvovať preteky Salomon Golden Trail Series a chystám spoluprácu v športovom bežeckom klube.

Beh sa dá spojiť aj s charitou alebo pomôcť pri ňom druhým, ktorí behať nemôžu. V Brne momentálne beží už druhý diel Galago trailoveho pohára, kde štartovné ide na nákup športovej protézy pre Darču, ktorá prišla o nohu po ťažkom páde na kolobežke. A už tradične v máji v Tatrách pobežíme celosvetový beh Wings for Life organizovaný pre ľudí na invalidnom vozíku.

Odkaz na záver:

Vybehnite do prírody!