Galandovci a ich znaková interpretácia reality

Výstava Galandovci a ich znaková interpretácia reality v Tatranskej galérii v Poprade.

Tatranská galéria v Poprade predstaví v spolupráci s Považskou galériou umenia v Žiline, Galériou Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne a so súkromnými zberateľmi výstavu Galandovci a ich znaková interpretácia reality. Cieľom výstavného projektu je poukázať na príbeh skupiny Galandovcov a tvorbu jej deviatich členov (Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Andrej Rudavský, Ivan Štubňa, Pavol Tóth). Expozícia bude pozostávať z približne 150 umeleckých diel zo zbierok slovenských regionálnych galérií, ktoré budú v danom rozsahu v Tatranskej galérii predstavené po prvýkrát.

Tvorba členov Skupiny Mikuláša Galandu patrí nepochybne do zlatého fondu výtvarnej kultúry Slovenska. Jej predstavitelia vybojovali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia úspešný zápas za novú, modernú cestu výtvarného prejavu na Slovensku. V ťažkých podmienkach totality odmietli oficiálnu dogmu socialistického realizmu. Boli to dynamické a výtvarne jasné osobnosti. Spoločným leitmotívom ich tvorby bol program vyrastajúci z domácich koreňov, racionálna až znaková interpretácia reality a polarita medzi ľudovým a moderným. K tomu potrebovali, okrem veľkého výtvarného talentu, aj veľkú osobnú statočnosť a nebojácnosť. Keď sa v roku 1968 postavili voči vojenskej agresii, režim ich na dlhé roky doslova vygumoval z mapy slovenského výtvarného umenia. Ich tvorba tým neutrpela, naopak ľudský rozmer ich úsilia vystúpil ešte viac do popredia. Následne sa však z mnohých stali výrazné individuality a osamelí bežci s vlastnou gramatikou tvorby.

Galandovci vstúpili svojou tvorbou do vývinu slovenského výtvarného umenia v období uvoľnenej politickej klímy rokov 1956 – 1968. Títo mladí umelci, prevažne absolventi VŠVU v Bratislave, odmietli oficiálnu doktrínu socialistického realizmu a priklonili sa k výtvarnej moderne medzivojnového obdobia a dedičstvu tak významných výtvarníkov ako Fulla, Bazovský, Galanda a Majerník, na ktoré nadviazali a ďalej ho rozvíjali. Predstavitelia skupiny vystavovali spoločne a mali aj vlastné programové vyhlásenie. Výrazné individuálne osobnosti však zaručovali jedinečnosť tvorby každého z nich. Ani po tvrdej ideologickej kritike a odsúdení, následnom vylúčení zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov, rozpustení skupiny, ako aj zákaze vystavovať a iných represiách, neprestali Galandovci tvoriť a ich umelecký odkaz pretrval. Plného spoločenského uznania sa dočkali až po roku 1989. Nosnou témou skupiny bolo odhalenie podstaty ľudského bytia, hľadanie koreňov ľudového a národného, preto v ich dielach možno nájsť archetypálne a symbolické vrstvy.

Rozsiahla výstava bude významným podujatím Tatranskej galérie v Poprade, prezentáciou zbierkových fondov slovenských galérií a aktivít súkromných zberateľov výtvarného umenia na Slovensku.

Diela zapožičali:     Považská galéria umenia v Žiline, Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, súkromní zberatelia.