NOVÁ HUDBA v Tatranskej galérii Ondrej Veselý – sólo gitara

Ondrej Veselý – sólo gitara – medzinárodná spoločnosť pre súčasnú hudbu – Slovenská sekcia

Koncert sa uskutoční 25. októbra 2024 o 17.00

Nenechajte si ujsť toto Ondrejove výnimočné gitarové sólo v krásnych priestoroch v Tatranskej galérie, bývalej podtatranskej elektrárni.

dobrovoľné vstupné

Program koncertu:

Jürg Frey – Relikt, 1987
(1953)

Peter Machajdík – Let, 2004
(1961)

Marc Sabat – False Fruit, 2021 *
(1965)

Petr Kotík – The Lost Guitar, 2007 *
(1942)

Phill Niblock – Two Lips, 2011
(1933 – 2024)

* skomponované pre Ondreja Veselého

Účinkuje:

Ondrej Veselý
klasická a elektrická gitara

Program dnešného koncertu predstavuje kolekciu diel, ktoré – vo väčšinovej miere – spája minimalistický prístup k zvuku, experimentálne techniky a dôraz na priestor či ticho v hudbe. Jürg Frey skúma vo svojej skladbe Relikt z roku 1987 vzťah medzi tónmi a tichom, kde ticho nie je len pozadím, ale aktívnou súčasťou kompozície. Tento prístup je prítomný aj v dielach ďalších skladateľov na programe, ktorí využívajú netradičné formy, aby preskúmali nové zvukové možnosti. Marc Sabat skomponoval dielo False Fruit v tzv. prirodzenom ladení. Pracuje s mikrointervalmi (vychádzajúc z alikvotnych radov) a jemnými harmóniami. Sabatove experimenty so zvukom, podobne ako Freyove, zdôrazňujú priestor a rezonanciu, no Sabat ide ďalej a skúma vplyv prirodzeného ladenia na zvukovú štruktúru. Ide o Sabatovu prvú skladbu pre sólovú gitaru. Skladba Petra Kotíka – The Lost Guitar vznikla ako spomienka na skladateľa Mortona Feldmana a bola skomponovaná pre Ondreja Veselého. Kotík je česko-americkým skladateľom, na ktorého hudbu mala zásadný vplyv americká avantgarda. Špecifikom tejto skladby je, že kombinuje komponované pasáže s voľnými úsekmi, v ktorých je určená výlučne výška tónov. Táto flexibilita poskytuje hudobníkovi priestor na tzv. komprovizáciu (pohybovanie sa na pomedzí improvizácie a predurčených prvkov), nadväzujúc na filozofiu Johna Cagea. Peter Machajdík skomponoval Let pre košického gitaristu Attilu Tverďáka. Tu sa dostávame do sveta experimentu a grafickej partitúry. Machajdík sa vracia k svojej minulosti, kde skúmal nové možnosti hry na hudobných nástrojov, čo v tomto prípade zahŕňa kĺzanie magnetofónovej kazety na basových strunách gitary. Tento netradičný prístup, podobne ako u Sabata či Kotíka, skúma hranice medzi zvukom a jeho zdrojom. Phill Niblock so svojou skladbou Two Lips uzatvára program intenzívnym zvukovým zážitkom, ktorý je charakteristický jeho dronovou hudbou. Akustický priestor tu zohráva dôležitú úlohu – Niblock verí, že skladba musí byť fyzicky cítiť v priestore. Tento prístup odráža kontinuitu medzi minimalistickými a experimentálnymi prvkami koncertu. Spoločným menovateľom všetkých diel je teda záujem o nový spôsob vnímania zvuku, kde priestor a ticho nie sú len kulisami, ale neoddeliteľnou súčasťou hudobnej skúsenosti.

Ondrej Veselý (1989) sa venuje predovšetkým interpretácii súčasnej hudby, dielam slovenských skladateľov a rôznorodým projektom komornej hudby. Ako sólista sa predstavil v svetových premiérach gitarových koncertov v spolupráci so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu (Jozef Kolkovič: Úryvky z Knihy záhad pre gitaru a orchester), Štátnou Filharmóniou Košice (Oľga Kroupová: Eo Ipso – Koncert pre gitaru a orchester) a so Solamente Naturali (Miro Bázlik: Koncert pre gitaru, kontrabas, čembalo a sláčikový orchester). Medzi skladateľov, ktorí svoje kompozície dedikovali Veselému patria Petr Kotík (USA) Marc Yeats (Anglicko), Marc Sabat (Kanada), James Helgeson (USA), Harri Suilamo (Fínsko), Oľga Kroupová (Nemecko), Jozef Kolkovič (USA), Angelo Gilardino (Taliansko), Marián Budoš (Austrália) a mnohý ďalší. Hru na klasickej gitare študoval pod vedením Carla Marchioneho (Maastricht/Holandsko), Martina Krajča a Jozefa Zsapku (Bratislava/Slovensko) a Giampaola Bandiniho (Lucca/Taliansko). Záujem o teoretické aspekty hudby Veselého neskoršie doviedli k štúdiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde v roku 2020 obhájil doktorát v oblasti hudobnej filozofie, estetiky a semiotiky (pod vedením Júliusa Fujáka). V tom istom roku publikoval svoju debutovú knižnú monografiu zameranú na teoretickú reflexiu polyštýlovosti v hudbe slovenských skladateľov s názvom Hudba v hudbe. Je autorom početných štúdií, ako aj rozhovorov so súčasnými skladateľmi publikovaných na Slovensku, v Poľsku či USA. Veselého skladby a aranžmány hrali v Európe, Ázii a USA umelci ako Yo-Yo Ma, Sergio & Odair Assad, David Russel a Palomar ensemble a získali recenzie v renomovaných amerických novinách (Chicago Tribune, Las Vegas Review-Journal a Indystar.com). Jeho úpravu skladby Clarice Assadovej s názvom „The Last Song“ nahrali violončelista Yo-Yo Ma, gitaristi Sergio a Odair Assad a klaviristka Kathryn Stott (vydalo SONY na Live EP Viva Brazil).

Koncerty cyklu “Nová hudba v Tatranskej galérii” z verejných zdrojov podporil ako hlavný partner Fond na podporu umenia. S finančným príspevkom Hudobného fondu. S podporou SOZA. Mediálnym partnerom je Hudobný život a Opera Slovakia.