JE ČAS ZNOVU VYRAZIT NA SKIALPY! UŽ PIATA SÉRIA ÚSPĚŠNÉHO SERIÁLU NA SKIALPOCH CEZ HORY ODŠTARTOVALA 16. NOVEMBRA NA ČT SPORT.

Meteorologička Alena Zárybnická a športový redaktor Jiří Hölzel vlani prebádali české pohoria, tento rok zamierili na Slovensko a ešte ďalej k našim východným susedom.  Nová séria seriálu  „Na skialpech přes hory“  má podtext  zbojnícko – lúpežnická. Putovanie na pásoch štartuje na Malej Fatre pri soche slávneho zbojníka Juraja Jánošíka a cieľom je až Ukrajina, rodisko ďalšieho slávneho lúpežníka Nikolu Šuhaja. Hoci obaja boli z trochu iného cesta, niečo spoločné predsa len mali. O svoju korisť sa dokázali podeliť. V rôznych pomeroch, ale predsa.

„Jánošík bohatým bral a chudým dával, Nikola, když to situace vyžadovala, dokázal být také štědrý a my už čtvrtým rokem pomocí mobilní aplikace ČEZ – EPP Pomáhej pohybem také společně dáváme. Letos sbíráme důležité body pro Spolek Sportability, který pomáhá s rozvojem a podporou aktivního způsobu života lidí s handicapem“,  priblížil spojitosť seriálu s oboma rebelmi Jiří Hölzel.

Slovensko je skialpinistický raj, preto nemohlo ujsť našej pozornosti. „V šesti slovenských a jednom ukrajinském díle ukážeme, kam se na túry vydat tak, abychom obohatili fyzický fond a ještě se dozvěděli něco zajímavého z historie i současnosti,“  opisuje motto seriálu Alena Zárybnická. „Například jeden z průkopníků extrémního lyžování v Alpách i Himálájích, horský vůdce Pavol Rajtár nám vysvětlí, odkud se do slovenštiny i češtiny dostal výraz ´skialpinismus´.“

Celý štáb vrátane troch kameramanov a obetavého produkčného sa po svahoch škriabal od januára do marca v akomkoľvek počasí. Aj keď sa zhora sypali tony prašanu, aj keď nebolo vidieť na krok, alebo keď slnko vo vysokej nadmorskej výške vypaľovalo do temena hlavy malý ohníček.„Přesto jsme se poněkolikáté přesvědčili, že po horách je lepší chodit, než z nich dobývat nerostné bohatství“, hovorí Jiří Hölzel. „Než jsme vyrazili na prašanovou vycházku po Velké Fatře, zastavili jsme se v obci Špania Dolina v místním Muzeu mědi. Člověk by neřekl, co všechno může o historii prozradit kus obohaceného kamene.“

Po oboch Fatrách viedol itinerár natáčanie do Nízkych Tatier. Na ich južnú aj severnú stranu. „Na té jižní jsme zdolali nejvyšší vrchol Nízkých Tater Ďumbier a na chatě Milana Rastislava Štefánika jsme hodili řeč s jistým Igorem Fabriciusem,“ približuje ďalšiu etapu Alena Zárybnická. „Zajímavá postava. Na Štefáničce působí coby chatař už od roku 1991 a na chatu vytahal po svých už tuny materiálu.“

Severná strana Nízkych Tatier – tá je pre zmenu jasne freeridová. Stredisko Jasná je známa oficiálne povolenými zjazdami vo voľnom teréne. „Zážitek je to se vším všudy. I do kopce, protože stíhat tempo prezidenta Slovenské skialpinistické asociace Igora Žiaka, to je fakt peklo. A to on skoro couval. Prostě člověk na svém místě,“ dodáva Jiří Hölzel.

Západné Tatry – bezpochyby najnavštevovanejšia skialpinistická destinácia na Slovensku.   Na dvojdňovú túru je ideálne vyraziť zo Žiarskej chaty, ktorá pred desiatimi rokmi odolala aj pádu storočnej lavíny. Brutálna masa snehu kompletne premenila charakter Žiarskej doliny.

„Stopy po lavině jsou patrné dodneška a my jsme se tak trochu vydali po jejích stopách. Abychom si uvědomili, co všechno hory dokážou“, hovorí Alena Zárybnická a jej parťák dopĺňa: „Ale my jsme strach neměli – jako průvodci s námi nahoru na horu vyrazily dvě legendy slovenského skialpinismu Milan Madaj a Dušan Trizna. S jejich ryzím horalstvím si člověk nemůže být jistý, jestli to nádherné počasí, které nás v Žiarské zastihlo, nebyla náhodou jejich práce …

Od Malej Fatry pribúdali každým dielom výškové metre. Takže slovenská časť nakrúcania nemohla končiť nikde inde, ako vo Vysokých Tatrách. Z najstaršej osady Vysokých Tatier, Starého Smokovca viedli naše kroky cez Malú Studenú dolinu, Téryho chatu a Baranie sedlo až na Chatu pri Zelenom plese. „Cestou jsme se stavili i na Rainerově útulně, zrekonstruované nejstarší chatě v Tatrách,“  pripomína Alena Zárybnická. „Vyprávění současného chataře, pana Petera Petrase, který ji celou opravdu nádherně zrekonstruoval, by se dalo poslouchat hodiny a hodiny.“

A potom Ukrajina – kapitola sama pre seba. „Jo, to bylo překvapující a svým způsobem ohromující po všech stránkách,“ zhodujú sa obaja sprievodcovia seriálu. „A teď nemáme na mysli lyžařskou stránku věci. Prostě jiný kraj, jiný mrav – a hlavně jiné silnice. Stopadesátikilometrový přejezd z Dragobratu do Koločavy nám – jen pro nastínění situace – trval sedm hodin… Ale Nikolu Šuhaje jsme zastihli,“ dodáva Jiří Hölzel.

Televízny seriál sa vysiela od 16. novembra 2019 každú sobotu na ČT SPORT.

„Na celém projektu mě těší hlavně tři věci. První, že jsme se díky spolupráci s Oblastními organizacemi cestovního ruchu a také pomocí aplikace Slovakia travel  dostali do překrásných a zajímavých míst na Slovensku. Druhou je fakt, že díky Horské záchranné službě jsme mohli připomenout základy bezpečného pohybu po horách. Její členové byli u přípravy tras a na túry chodili s Alenou a Jirkou a pomáhali s natáčením. A tou třetí je skutečnost, že díky našemu seriálu mapujeme každý rok jiné části horských celků v daném státě a ukazujeme, že skialpinismus se dá provozovat jednoduše a nemusí být zase až tak fyzicky náročný“, hovorí Martin Kráčalík z produkčnej agentúry Seven Days.

„Máme tým kameramanů, kteří mají hory rádi, a proto zvládnou natáčení i v hodně nekomfortních podmínkách. Jinak by to ani nešlo! Každý z nich s sebou vláčí skoro 20 kg techniky,“ pripomína Martin Kráčalík. „Točíme filmově – to znamená, že každý záběr je dopředu připravený a dokud se dokonale nepovede, nejdeme dál,“ hovorí kameraman Martin Vrbický. „Je to dřina, ale výsledek je pak naprosto jiný, než kdybychom točili reportážně. Najednou běží i čtyři kamery – to si obrazová pestrost prostě žádá.“

Ďalšie informácie nájdete na https://naskialpechpreshory.cz/

Program pre Českú televíziu vyrobila Seven Days Agency, s.r.o.

Na programe se podieľali:

Seriál je realizovaný v spolupráci s Krajskou organizáciou cestovného ruchu Severovýchod Slovenska a oblastnými organizáciami cestovného ruchu Región Vysoké Tatry, REGION LIPTOV a REGIÓN HOREHRONIE, s finančnou podporou z dotácie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej  republiky.

Tatranská Lomnica (18. novembra 2019) – Od vetrovej kalamity, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, uplynulo už pätnásť rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.

Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe Štátnych lesov TANAP-u. Vietor poškodil 2 036 950 m³ drevnej hmoty, ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 % kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety definitívne ukončili v máji 2006, avšak na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Do roku 2014 lykožrút zničil 1 273 218 m³ drevnej hmoty, z toho 46 % bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie. V súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004.

Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do Projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie. „Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ hovorí riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Maroš Petrík.

V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou, sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri tom však využívajú výlučne dreviny, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. O približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.

            Hodnoteniu stavu a procesom v lesných ekosystémoch po prírodných disturbanciách bola venovaná aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa koncom októbra uskutočnila v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Jej súčasťou bola aj exkurzia na výskumné plochy so spracovanou a nespracovanou kalamitou z novembra 2004, kde sa v súčasnosti okrem iného sledujú toky oxidu uhličitého, vody či energie pomocou unikátnej metódy eddy kovariancie. Viac informácií nájdete na http://www.lesytanap.sk/sk/tlacove-spravy/sprava/co-ukazal-tzv-pokalamitny-vyskum-1334/.

Spracovala: Mgr. Martina Petránová, koordinátor vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u

Tel.: 0902 130 778, 0903 987 594, e-mail: martina.petranova@lesytanap.sk

www.lesytanap.sk

Múzeum TANAP-uv Tatranskej Lomnici bude od 11. do 25. novembra (vrátane) zatvorené. Dôvodom sú profylaktické práce a každoročná údržba a výmena exponátov.

Ďakujeme za pochopenie!

Prichádza zimné obdobie a spolu s ním aj uzávera vybraných turistických chodníkov. Nemusíte byť však lyžiar alebo horolezec, aby ste si mohli vychutnať zimu v Tatrách. Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry ako prevádzkovateľ Tatranských informačných kancelárií pripravilo jednoduchú mapu, ktorá zobrazuje celoročne otvorené chodníky, vhodné aj na zimnú turistiku. Spoločne s Regiónom Vysoké Tatry ju zahrnuli do nového letáku o zimnej turistike, ktorý bude k dispozícii v informačných kanceláriách a členských ubytovacích zariadeniach.

Chceme, aby sa návštevník cítil v Tatrách vítaný počas celého roka a preto sme sa rozhodli pripraviť mapu, ktorá bude turistu motivovať k pohybu v horách aj počas zimy. Väčšinou sa sezónna uzávera komunikuje zákazmi a výpisom zatvorených chodníkov.  My sme zvolili opačný prístup, kedy ukazujeme to, čo je povolené.

Turistika v zime je samozrejme odlišná od letnej,  najmä čo sa týka nárokov na výbavu a aj skúsenosti. Vyberáme najdôležitejšie veci, na ktoré by turista nemal zabudnúť:

• Overiť si počasie, aktuálnu snehovú situáciu a výstrahy (Tatranské informačné kancelárie, Horská záchranná služba)
• Pribaliť si zimnú výstroj podľa aktuálnej situácie a vedieť ju používať – palice, turistické mačky, čakan, poprípade lavínovú výstroj
• Uzatvoriť horské poistenie a zapísať sa do knihy vychádzok a túr v ubytovacom zariadení, informovať svojich blízkych

Otvorený chodník neznamená, že je upravovaný a bezpečný. Je nutné vždy zvážiť aktuálnu situáciu a vlastné schopnosti a byť pripravený sa kedykoľvek vrátiť.

Oficiálna informácia o dôvode sezónnej uzávery:
Sezónna uzávera vybraných turistických chodníkov v Tatranskom národnom parku trvá od 1.novembra do 14.júna. V tomto období je tatranská príroda najzraniteľnejšia. Je to obdobie kamzíčej ruje, zvýšeného rizika ohrozenia kamzíkov vyrušovaním v exponovaných lavínových terénoch a zahŕňa tiež citlivé jarné obdobie hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených druhov tatranských živočíchov.

PREŠOV/DÜSSELDORF, 29. októbra 2019 – Prírodné a kultúrne klenoty Prešovského kraja sú dostupnejšie pre obyvateľov Nemecka. Východné Slovensko s regiónom Severné Porýnie-Vestfálsko opäť prepojila letecká linka spájajúca Košice – Düsseldorf. Pravidelné letecké spojenie má potenciál prilákať zahraničných návštevníkov aj do regiónu severovýchodného Slovenska.

Letecká spoločnosť Eurowings obnovila v nedeľu (27. októbra, 2019), pravidelné letecké spojenie medzi Košicami a Düsseldorfom. Krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska pri tejto príležitosti prezentovala bohatstvo Prešovského kraja priamo v Düsseldorfe pred novinármi a tamojšími zástupcami cestovného ruchu. „Program Objav Košický región a Severovýchod Slovenska s Eurowings, ktorý sme prezentovali spoločne s Košice Region Turizmus, vytvára možnosť pre obyvateľov celej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko prebádať východné Slovensko od Tatier až po Tokaj, uviedla marketingová manažérka KOCR Severovýchod Slovenska, Jana Andraščíková.

„Na našom území sa nachádzajú štyri národné parky a príroda, ktorá určite očarí zahraničných návštevníkov. Celistvosť turistického potenciálu dotvára aj kultúra a tradície, ktoré sa zachovávajú dodnes. Okrem toho je východ Slovenska známy množstvom historických pamiatok vrátane drevených kostolíkov zaradených do zoznamu UNESCO a stovkami hradov či zámkov,“ dodala Andraščíková.

Košický región a Severovýchod Slovenska s Eurowings

Projekt Objav Košický región a Severovýchod Slovenska s Eurowings môže byť nástrojom, prehĺbenia spolupráce v oblasti cestovného ruchu medzi obomi regiónmi. „Prešovský kraj zaznamenal nárast zahraničných návštevníkov ubytovacích zariadení v prvom polroku 2019 o 12% oproti prvému polroku 2018. S novými leteckými spojeniami do Košíc alebo aj Popradu je predpoklad na rast návštevníkov i v ďalšom období,“ uzatvára výkonný riaditeľ KOCR Severovýchod Slovenska, Martin Janoško.

Linka Košice – Düsseldorf premáva štyrikrát týždenne (pondelok, streda, piatok, nedeľa) s odchodom z metropoly východu o 14:50, cestujúcich z Nemecka privezie na Slovensko o 14:10 (odchody z Düsseldorfu sú plánované o 11:40).

Kontakt:

Mgr. František  Baláž
marketing/PR  KOCR Severovýchod Slovenska 
0907 401 832, 051/70 81 513

media@severovychod.sk; www.severovychod.sk

Tatranská Lomnica (11. októbra 2019) – Do štyroch tatranských plies sa dnes ponorili potápači, aby z nich vytiahli neporiadok, ktorý sa pod hladinu dostal predovšetkým počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny. V rámci 26. ročníka akcie Čisté vody spolu s nimi vyčistili tiež zatopený kameňolom v popradskej Kvetnici, kde okrem odpadu objavili aj nevybuchnutý mínometný granát.

Do Štrbského, Popradského, Velického a Nového Štrbského plesa sa tento rok zanorilo dokopy 75 potápačov. Najväčší záujem bol už tradične o Štrbské pleso, odkiaľ 45 potápačov vylovilo 68,5 kilogramu odpadu, vo vreciach končili najmä plastové poháriky, sklenené fľaše, našli sa však tiež zvyšky plota, ktorým sa ohradzujú bežecké trate, železné tyče, peňaženka s mincami či plastová figúrka potápača. Lokalitu pri hoteli Solisko potápači tento rok zamenili za inú, do vody vchádzali pod hotelom Patria. „Hoci túto časť plesa sme naposledy čistili ešte v roku 2008, príjemne nás prekvapilo, že neporiadku nebolo až toľko, ako sme očakávali, sme teda spokojní, že osveta zabrala. Všetci, ktorí sa do vody zanorili, sa aj vynorili a ja som rád, že si užili nielen neopakovateľnú atmosféru pod hladinou tatranských plies, ale prispeli i k čistote prostredia v najstaršom slovenskom národnom parku,“ zhodnotil 26. ročník akcie Čisté vody jej koordinátor Pavol Kráľ zo Štátnych lesov TANAP-u, ktoré sú hlavným organizátorom podujatia.

Z ostatných troch plies vylovili potápači dokopy 48 kilogramov odpadu. Najmenej, iba 1,5 kilogramu vyniesli jedenásti potápači z Nového Štrbského plesa. Ďalších osem sa zanorilo do Velického plesa, odkiaľ vytiahli na breh napríklad aj ponorné čerpadlo či sekáčik. Jazero nachádzajúce sa pri Sliezskom dome odľahčili celkovo o 21 kilogramov odpadu. Ak k tomu prirátame 25,5 kilogramu neporiadku, ktorý vylovili jedenásti potápači z Popradského plesa, kde okrem zbierania smetí ratovali aj závoj nevesty, vychádza to, že spod hladiny plies sa na breh dostalo dokopy 116,5 kilogramu odpadu.

Po druhýkrát v histórii podujatia vyčistili aj zatopený kameňolom v popradskej Kvetnici, odkiaľ štrnásti potápači vytiahli 212 kilogramov neporiadku. Okrem stavebného odpadu, železných tyčí, lán, pneumatík, hasiaceho prístroja či zvyškov strešnej krytiny našli aj mŕtvu korytnačku s prerazeným pancierom. Avšak doslova bombou bol nevybuchnutý mínometný granát, ktorý musel prísť zneškodniť pyrotechnik.

Štátne lesy TANAP-u akciu organizujú v spolupráci s Potápačskou školou Technical Diving zo Spišskej Novej Vsi, Zväzom potápačov Slovenska, Potápačským klubom Vodnár z Popradu a Nemocnicou Košice-Šaca a. s., 1. súkromná nemocnica.

Podujatie je súčasťou Medzinárodného festivalu potápačských filmov, ktorý odštartoval včera na Podbanskom. V rámci 34. ročníka návštevníci uvidia 13 súťažných filmov a 256 fotografií spod vodnej hladiny. Svoje diela tento rok prihlásilo 31 autorov z 11 krajín. Víťazné snímky si diváci môžu pozrieť v nedeľu dopoludnia v hoteli Pieris.

Spracovala: Mgr. Martina Petránová, koordinátor vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u

Tel.: 0902 130 778, 0903 987 594, e-mail: martina.petranova@lesytanap.sk

www.lesytanap.sk

Tatranská Lomnica (8. októbra 2019) – Už tento piatok sa pod hladinu štyroch tatranských plies ponoria potápači, aby ich zbavili odpadkov po letnej turistickej sezóne. Spolu s nimi vyčistia aj zaplavený kameňolom v popradskej Kvetnici, ktorý do programu akcie Čisté vody zaradili po prvýkrát iba vlani.

            Po tatranských dolinách, ktoré dobrovoľníci odľahčili od odpadkov koncom septembra, príde už tradične na rad aj štvorica tatranských plies. Okrem Štrbského plesa potápači v rámci 26. ročníka podujatia vyčistia Velické, Popradské a Nové Štrbské pleso. Ďalšie, vyššie položené tatranské plesá stihli upratať už počas leta. „Za štvrťstoročie trvania akcie sa nám len z tatranských plies podarilo na breh vytiahnuť vyše päť a pol tony odpadu, ďalšiu takmer tonu sme vyzbierali na iných lokalitách,“ uviedol Pavol Kráľ, koordinátor akcie za Štátne lesy TANAP-u. Rekordným bol rok 2004, kedy z plies vyniesli až 506 kilogramov odpadu. „Najväčšie množstvo odpadu nachádzame už tradične v Štrbskom plese, ktoré je najviac navštevované a v okolí ktorého bola najmasívnejšia výstavba, konali sa tu tiež rôzne športové či kultúrne aktivity. Spomedzi ostatných plies sú to predovšetkým tie, ktoré sa nachádzajú v blízkosti vysokohorských chát, teda tam, kde je väčšia koncentrácia návštevníkov,“ konkretizoval Kráľ.  

            V plesách končia najmä obaly od potravín, plastové poháriky a sklenené fľaše, medzi úlovkami však boli aj viaceré kuriozity ako historické svietniky, sedačka z električky, železná kopija, veslá, kajak, ratrak alebo napríklad gátrové píly na rezanie ľadu, ktorý zo Štrbského Plesa kedysi vozili aj do reštaurácií v Pešti. Vlani k nim pribudol tomahawk, ktorý v Štrbskom plese ostal po nakrúcaní filmu Náčelník Veľký had (1967) s legendárnym Gojkom Mitićom v hlavnej úlohe. Dnes ho môžu obdivovať návštevníci Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, keďže je súčasťou expozície venovanej 25. výročiu akcie Čisté vody.

„Za tie roky potápači urobili kus práce a môžeme spokojne konštatovať, že neporiadku na dne tatranských plies značne ubudlo. Budem však určite najradšej, keď raz pod hladinou nenájdeme vôbec nič,“ uzavrel koordinátor akcie, ktorá je sprievodným podujatím Medzinárodného festivalu potápačských filmov. Jeho 34. ročník štartuje vo štvrtok večer v hoteli Pieris na Podbanskom.

Štatistiky:

• 6 640 kg odpadu vytiahli doteraz potápači počas akcií Čisté vody a Čisté vody v oblakoch;

• 5684,5 kg odpadu vyniesli na breh len z tatranských plies;

• 5 917 kg odpadu vylovili počas festivalovej akcie Čisté vody, toto číslo zahŕňa aj Račkov potok (363 kg) a lokality mimo územia TANAP-u (592,5 kg);

• 723 kg odpadu zniesli počas akcie Čisté vody v oblakoch, v rámci ktorej od roku 2005 čistia potápači aj ďalšie, vyššie položené tatranské plesá.

Spracovala: Mgr. Martina Petránová, koordinátor vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u

Tel.: 0902 130 778, 0903 987 594, e-mail: martina.petranova@lesytanap.sk

www.lesytanap.sk

PODBANSKÉ (1. októbra 2019) – O hlavnú cenu 34. ročníka Medzinárodného festivalu potápačských filmov a fotografie, ktorý odštartuje pod tatranskými končiarmi v druhý októbrový štvrtok, zabojuje 13 súťažných snímok. Okrem nich si diváci až do nedele budú môcť v priestoroch hotela Pieris na Podbanskom pozrieť aj 256 fotografií zachytávajúcich fascinujúci svet pod vodnou hladinou.

„V porovnaní s vlaňajškom je filmov síce o niečo menej, avšak určite sa to vyváži ich kvalitou. Mená ako Hugo Habrman či Milan Czapay netreba azda nikomu zvlášť predstavovať, za pozornosť tiež stojí napríklad snímka Taliana Leonarda Sergianiho, ale aj diela iných, menej známych tvorcov. Bude zaujímavé sledovať, ako v tejto konkurencii uspejú domáci filmári,“ hovorí riaditeľ festivalu Ján Klukošovský.

            O zaujímavé ceny zabojuje celkovo 31 autorov z 11 krajín. Okrem filmárov a fotografov zo Slovenska, Talianska, Českej republiky a Nemecka bude mať na festivale svoje zastúpenie aj Maďarsko, Srbsko, Malta, Belgicko, Španielsko, ba dokonca Maurícius.

Uchádzať sa o víťazstvo budú v celkovo šiestich kategóriách – farebná fotografia sladká voda, farebná fotografia slaná voda, čiernobiela fotografia, kreatívna fotografia, autorské portfólio a film. Najlepšia filmová snímka si z festivalu odnesie GRAND PRIX 2019, v kategórii autorské portfólio bude udelená cena TOP FOTOGRAF 2019.

            Ani tento rok nebudú na festivale chýbať zaujímaví hostia. V prvý festivalový večer predstaví Jaroslav Blaško svoj projekt Požičaná planéta – pre školy, priestor dostane aj amatérsky filmár a potápač Pavol Kráľ so svojim zostrihom z akcie Čisté vody a Miloš Chlápek, expert na podmorské tajomstvá Karibiku, divákom priblíži túto, pre mnohých stále exotickú destináciu. Piatkový večer bude patriť Hugovi Habrmanovi, po ktorom príde na rad už stálica festivalu, neprehliadnuteľný Steve Lichtag. Sobota sa rovnako ako piatok ponesie v znamení projekcií súťažných filmov a fotografií, večer bude patriť slávnostnému vyhláseniu výsledkov. Podujatie v nedeľu dopoludnia už tradične uzavrie prehliadka víťazných diel.

Neodmysliteľnou súčasťou festivalu je tiež akcia Čisté vody, v rámci ktorej sa potápači zanoria do štyroch tatranských plies, aby ich zbavili odpadkov po letnej turistickej sezóne. Spolu s nimi vyčistia aj zatopený kameňolom v popradskej Kvetnici.

Hlavným organizátorom festivalu je Potápačský klub Vodnár Poprad. Podujatie, ktoré sa v roku 1994 presťahovalo z Martina pod tatranské štíty, doteraz privítalo množstvo významných hostí, navštívil ho napríklad Jean-Michel Cousteau, zakladateľ Ocean Futures Society a syn legendárneho Jacques-Yvesa Cousteaua. O svoje zážitky spod hladiny sa prišli podeliť aj charizmatický žraločí muž André Hartman, ktorý má na svojom konte desiatky stretnutí s obávanými veľkými bielymi žralokmi, či dobrodruh a expert na žraloky, autor kníh o Afrike a podmorskom svete Richard Jaroněk. Medzi hosťami nechýbal ani špecialista na jaskynné potápanie Peter Kubička a svoj film na festivale v minulosti predstavil i bývalý slovenský prezident Rudolf Schuster.

Viac informácií nájdete na www.mfpf.eu.

Riaditeľ festivalu: Ján Klukošovský

Predseda organizačného výboru a predseda Potápačského klubu Vodnár: Pavel Svitanek
e-mail: svitanek.p@gmail.com
+ 421 903 607 025