Vysoké Tatry/Jasná (27.11.2024) Lyžiarska sezóna 2024/25 prináša do dvoch najväčších lyžiarskych stredísk na Slovensku zásadnú zmenu. Skitouring/skialp na zjazdovkách v Jasnej a vo Vysokých Tatrách bude spoplatnený.

Výšľap po zjazdovkách je fenoménom posledných rokov. Lyžiari, ktorí si vďaka skialpovej výbave vystúpajú po upravených a zasnežených zjazdovkách, aby si následne na týchto zjazdovkách zalyžovali, sa v porovnaní s tradičnými lyžiarmi so zakúpenými skipasmi nepodieľajú na financovaní prípravy strediska. Navyše, vzhľadom na masovosť a časté nerešpektovanie pravidiel pohybu po zjazdovkách ohrozujú aj samotných lyžiarov.  Niektoré strediská vo svete tak skialp zakázali úplne, iné ho regulujú formou spoplatnenia. Pre spoplatnenie sa rozhodli aj v strediskách Jasná a Vysoké Tatry. „Toto je základná forma regulácie a zároveň spôsob, ako sa budú skituristi resp. skialpinisti aspoň čiastočne spolupodieľať na príprave zjazdoviek. Každoročne nás to stojí milióny eur a nie je správne, aby skituristom ich koníček donekonečna dotovali ostatní lyžiari. Zvlášť vtedy, keď snehové podmienky neumožňujú venovať sa tomuto športu mimo upravených a zasnežených zjazdoviek. Vďaka zasnežovaniu a každodennej starostlivosti o zjazdovky vieme fanúšikom tohto športu zásadne predĺžiť sezónu a aj preto sa na tom musia podieľať,“ uviedol Igor Rattaj, predseda predstavenstva TMR.

Základný jednodenný vstup Denný skialp na zjazdovky v Jasnej a vo Vysokých Tatrách bude stáť 7 eur v online predaji na gopass.travel aj v offline predaji v stredisku. Výhodou kúpy online je zľava na parkovanie* ako v prípade iných online zakúpených skipasov. Nadšenci tohto športu budú mať k dispozícii aj sezónny lístok v hodnote 99 eur, ktorý bude dostupný iba online na gopass.travel. Majiteľ Skialp sezónky získa okrem možnosti výšľapu po vytýčených trasách na zjazdovkách v prevádzkovom čase aj tieto benefity: zľavu na parkovanie* a 15% goX cashback na gastro v prevádzkach TMR v Jasnej a v Tatranskej Lomnici. Skiturista so zakúpeným platným vstupom/sezónkou má v cene poistenie zásahu Horskej záchrannej služby počas výstupu resp. zjazdu vytýčenou trasou. Skialp na zjazdovkách majú majitelia všetkých skipasov platných v daný deň – vrátane sezónnych skipasov GOPASS SKI Sezónka, GOPASS SKI FLEXI Sezónka, GOPASS SKI Sezónka s účtom od 365.bank – bezplatný. Kontrola oprávnenosti vstupu a overenie úhrady skialpového lístka budú priamo v teréne prebiehať prostredníctvom skipatroly a ďalších kontrolných mechanizmov a služieb.

Skialp na zjazdovkách bude možné vykonávať podľa pravidiel jednotlivých stredísk rešpektujúc vyznačené výstupové trasy. Vždy však iba v prevádzkovom čase strediska. Pohyb po zjazdovkách mimo otváracích hodín strediska je zakázaný.

Nástupné body na zjazdovkách:  

Všetci skituristi, ktorí budú počas výstupu prechádzať vyznačenými kontrolnými bodmi, sa môžu zapojiť do Skialp challenge – odmerať a porovnať si svoj čas s ostatnými, bonusom je možnosť vyhrať Gopass SKI sezónku, Fresh track pre 2 osoby, jednodňové skipasy a lístky na lanovky do Jasnej a Vysokých Tatier.

*neplatí v stredisku Štrbské Pleso

Zdroj: TMR

 

TATRANSKÁ LOMNICA (14. novembra 2024) – Od vetrovej kalamity, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, uplynulo už dvadsať rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.

Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe vtedajších Štátnych lesov TANAP-u, kde vietor poškodil 2 036 950 m³ drevnej hmoty. Ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 % kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety definitívne ukončili v máji 2006. Následne na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz, dôsledkom čoho bol do roku 2014 odumretý les na ploche 4 240 hektárov, ktorý zničil lykožrút. Z toho 46 % bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie a obnovy lesa.

Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do projektov rekonštrukcie, revitalizácie, obnovy a protipožiarnej ochrany zničených lesných ekosystémov vypracovaných odborníkmi z oblasti vedy, výskumu a praxe. Na tvorbe projektov sa podieľali inštitúcie ako Národné lesnícke centrum, Technická univerzita vo Zvolene a Štátna ochrana prírody SR, ktorá sa vyjadrovala ku každému projektu. Cieľom projektov bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť mimoprodukčné funkcie, medzi ktoré patrí pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia, ale taktiež spoločenské funkcie, ktoré predstavuje najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochraná a vodoochranná. Celý projekt revitalizácie bol nastavený aj s dôrazom na ochranu a zlepšovanie biotopov vzácnych druhov živočíchov vrátane hlucháňa hôrneho. Odborné ľudské zásahy v starostlivosti o lesné ekosystémy preukázateľne, na základe vedeckých štúdií, pomáhajú zvyšovať napĺňanie funkcií lesníckeho odvetvia formovaním vzhľadu a stability krajiny, uchovávaním prírodného prostredia a historického dedičstva.

V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz viac ako osem miliónov dvestotisíc sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty lesníci obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, avšak aj do prirodzeného zmladenia dopĺňajú dreviny, ktoré tam nie sú zastúpené, aby sa zvýšila druhová pestrosť lesa a zamedzilo vzniku monokultúr. Pri tom využívajú dreviny vypestované v Stredisku starostlivosti o genofond drevín Správy TANAP-u, ktorých semeno má výlučne miestny pôvod, a tým je geneticky prispôsobené na rast a prežitie v prírodných podmienkach jednotlivých lokalít národného parku. O približne rovnako veľkú plochu ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.

Aj to je dôkaz toho, že pri manažovaní lesa má v národnom parku hlavné slovo príroda, avšak les môže plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje, len uplatňovaním aktívneho manažmentu, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode.

Dvadsaťročnou odbornou lesníckou prácou sme dokázali vypestovať drevinovo a vekovo pestré, odolné lesy, ktoré plnia svoje verejnoprospešné funkcie. Takéto lesy sú schopné do budúcna lepšie čeliť dopadom klimatických zmien, zabraňovať erózii, zadržiavať vodu v krajine a významne prispievajú k zvyšovaniu biodiverzity prostredia.

Zdroj: TANAP

Najnavštevovanejšia zimná tatranská atrakcia po 12.krát otvára svoje brány. Tatranský ľadový dóm sa organizátori rozhodli venovať pamiatke pápeža Jána Pavla II. pri príležitosti 30. výročia jeho návštevy Vysokých Tatier.

Svätý otec navštívil Vysoké Tatry na slovenskej strane v roku 1995. Počas svojej návštevy oddychoval v altánku pri Sliezskom dome, preletel sa vrtuľníkom ponad Tatry a osobne posvätil drevený kríž ako aj symboly horských záchranárov – lano a čakan. Osobnosť pápeža Jána Pavla II. bude v Tatranskom ľadovom dóme pripomínať nielen jeho portrét vytesaný v ľade, ale aj stavby, ktoré v jeho živote zohrali mimoriadnu úlohu. Wawelská katedrála, v ktorej bol v roku 1958 vysvätený za biskupa a Kostol sv. Vojtecha, v ktorom sa dlhé roky modlil počas svojej krakovskej služby.


„Už dlhodobo sme premýšľali nad témou, ktorá by spojila obyvateľov a návštevníkov z oboch strán Tatier. Práve myšlienka pápeža Jána Pavla II., že ´Tatry nerozdeľujú, ale spájajú´ bola spolu s 30. výročím návštevy svätého otca na slovenskej strane Tatier jednoznačným argumentom, prečo 12. ročník Tatranského ľadového dómu venovať jeho pamiatke,“ informoval Lukáš Brodanský, manažér horského strediska Vysoké Tatry.


Tatranský ľadový dóm vyrástol opäť na Hrebienku v nadmorskej výške 1285 m. Stavba pozostávajúca z 1800 ľadových blokov vážiacich spolu úctyhodných 225 ton a je umiestnená v kupole s priemerom 25 metrov, v ktorej sa udržiava stála teplota -3 až -10°C. Na stavbe sa podieľalo spolu 20 umeleckých sochárov a rezbárov zo Slovenska, Čiech, Poľska a Nemecka pod vedením Slováka Adama Bakoša. „Premiérovo sme ľadový dóm vybudovali tak, aby bol čo najviac rozložený v priestore a pôsobil na hostí čo najautentickejšie. Zaberá tak väčšiu plochu a zároveň je na ňom viacero nových prvkov vrátane sedlových striech katedrály, ktoré sme v tejto podobe robili prvýkrát,“ prezradil Bakoš.

Podľa mňa je to úžasný nápad, pretože Wawel je pre Poliakov číslo 1. Bol sídlom poľských kráľov, bolo to hlavné mesto Poľska. Celá ľadová stavba bola geniálne naprojektovaná aj zrealizovaná. Je to pre mňa česť, že som sa na tej stavbe mohol podieľať ,“ nechal sa počuť poľský rezbár Janusz Wedzicha.

Návštevníci budú pri vstupe do Tatranského ľadového dómu vidieť západnú a južnú stranu Wawelskej katedrály ako aj tri veže: Vežu strieborných zvonov (Wieża Srebrnych Dzwonów), Hodinovú vežu (Wieża Zegarowa) a Žigmundovskú vežu (Wieża Zygmuntowska). Aj v tomto roku budú môcť atmosféru ľadového dómu zažiť návštevníci priamo medzi ľadovými múrmi a prejsť bránou až pred ľadovú podobu Kostola sv. Vojtecha. Na Hodinovej veži sú umiestnené jednoručičkové hodiny, ktoré ukazujú čas úmrtia Jána Pavla II. – 21:37.

Tatranský ľadový dóm bude pre verejnosť otvorený od 15. 11. 2024 až do 21. 4. 2025. Návštevníci sa počas celej zimnej sezóny môžu tešiť aj na 11 koncertov. Hrebienok je pre návštevníkov pohodlne dostupný pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca. V prípade vhodných podmienok bude pre návštevníkov k dispozícii aj 2,5km dlhá sánkarská dráha z Hrebienka do Starého Smokovca s večerným osvetlením.

Štrbské Pleso 13. novembra 2024 – Prestížna anketa World Ski Awards, ktorá každoročne oceňuje najlepšie hotely v strednej a južnej Európe, udelila Grand Hotelu Kempinski High Tatras najvyššiu známku v oblasti ubytovania pre lyžiarov. Rozhodla o tom odborná porota a široká verejnosť, vďaka ktorej získal hotel prvé miesto v kategórii Slovakia´s Best Ski Hotel.

World Ski Awards, prestížna iniciatíva ocenení v oblasti zimného turizmu, každoročne oceňuje najlepšie destinácie od roku 2013. Grand Hotel Kempinski High Tatras v tejto ankete triumfoval už piatykrát.

„Štrbské Pleso je jednou z najkrajších lokalít na Slovensku, a to nielen pre lyžiarov. O to viac nás teší, že náš hotel je situovaný práve tu. Naším cieľom je poskytnúť lyžiarom komfort, ktorý robí ich pobyt nielen pohodlným, ale aj nezabudnuteľným. Priama dostupnosť na zjazdovky umožňuje hosťom vyraziť na svah priamo z hotela vďaka kyvadlovému shuttle busu, pričom po návrate ich čaká wellness so saunami, bazénom a procedúrami na regeneráciu,“ hovorí Kathrin Noll, generálna riaditeľka Grand Hotela Kempinski High Tatras.

Ponuka zimných športových aktivít v okolí Grand Hotela Kempinski High Tatras je naozaj bohatá, a blízkosť k zjazdovkám ocenia aj adrenalínoví nadšenci. V snowparku Štrbské Pleso ich čakajú aktivity ako snow rafting či freestylová časť zjazdovky.

Vysoké Tatry sú zároveň rajom pre čoraz obľúbenejšie bežkovanie, už po pár desiatkach metrov chôdze od hotela sa môžu bežkári napojiť na trate v areáli bežeckého lyžovania Štrbské Pleso, kde nájdu niekoľko okruhov rôznej dĺžky, alebo pokračovať po trase Starou cestou zo Štrbského Plesa do Tatranskej Štrby.

Po náročnom dni na svahu si môžu hostia vychutnať kulinárske špeciality pripravené šéfkuchárom Miroslavom Zamiškom a jeho tímom v hotelovej Grand Restaurant. Na regeneráciu po fyzickej aktivite je ideálne navštíviť ZION SPA LUXURY, ktoré bolo ocenené ako najlepšie hotelové wellness na Slovensku.

World Ski Awards predstavujú najprestížnejšie ocenenie v oblasti zimného turizmu, ktoré každoročne oceňuje excelentnosť v tomto odvetví. Od roku 2013 rozhodujú o víťazoch hlasy odborníkov a verejnosti, ktoré vyzdvihujú najlepšie lyžiarske strediská, hotely, apartmány a cestovné agentúry.

Zdroj foto: Grand Hotel Kempinski High Tatras

Správa TANAP-u na svojom území spravujeme viac ako 670 km turistických a náučných chodníkov. Nie všetky z nich sú otvorené celoročne. Preto pri plánovaní túry po 1. novembri je vhodné vopred myslieť nato, kam je možné ešte vstupovať. Všetky informácie a zoznam úsekov chodníkov, na ktoré sa uzávera vzťahuje, sú zverejnené na webovom sídle Správy TANAP-u www.tanap.sk.

Aktuálne platný Návštevný poriadok TANAP-u priniesol v roku 2023 niekoľko zmien a úprav, napríklad lokalita Symbolického cintorína pri Popradskom plese je prístupná pre návštevníkov aj po 1. novembri. Túto národnú kultúrnu pamiatku je možné si prezrieť po žltej značke až do 15. decembra. Naopak, úsek červeno značenej Tatranskej magistrály od Popradského plesa cez sedlo pod Ostrvou až po Sliezsky dom podlieha uzávere.

Hlavným dôvodom sezónnej uzávery je ochrana prírodného prostredia, fauny a flóry, najmä však chránených živočíchov. „Živočíchy sa potrebujú po nápore návštevníkov vo vysokohorskom prostredí  Tatier počas letnej turistickej sezóny zregenerovať a pripraviť sa na zimné mesiace, ktoré sú náročné na energiu. Hľadajú ešte potravu v podobe jesenných plodov, aby doplnili zásoby a prežili drsné tatranské podmienky, presúvajú sa tiež na zimoviská. Jeseň je zároveň obdobím kamzičej ruje, počas ktorej zver potrebuje pokoj. V jarnom období má uzávera opodstatnenie v tom, že zvieratá rodia a vyvádzajú mláďatá, ktoré potrebujú zosilnieť a naučiť sa prežiť v divočine. Svište majú ruju v jarných mesiacoch a pred začiatkom turistickej sezóny musí stihnúť aj priviesť nerušene na svet svoje mláďatá. Uzávera im zabezpečuje priestor a pokoj na tento životný cyklus,“ vysvetlil dôvod Ľubomír Plučinský, vedúci Oddelenia prác celospoločenského významu Správy TANAP-u

Zjednodušene sa dá povedať, že uzávera sa vzťahuje na vysokohorské prostredie. Je tomu tak už pre spomínanú ochranu fauny a flóry ale nemenej podstatným dôvodom je bezpečnosť návštevníkov hôr. Preto sa obmedzenia vzťahujú na vysokohorské prostredie nad úrovňou chát. S výnimkou Chaty pod Rysmi ostávajú vysokohorské chaty otvorené celoročne, vyššie turisti po 1. novembri vstupovať nesmú. Aj tu však existuje niekoľko výnimiek. Počas zimy je možné vystúpiť na predné Solisko vo Vysokých Tatrách či po žltej značke na Baranec až po Plačlivé v Západných Tatrách.

Obmedzenia sa však vzťahujú aj na iné športy, napríklad aj horolezci majú od zajtra prestávku vo svojich aktivitách. „Ľudská činnosť v prírodnom prostredí a jej sprievodné javy sú zásahom do prírodných procesov. Narušením týchto procesov môžu byť ohrozené konkrétne druhy alebo ich biotopy. Prírodné hodnoty presahujú generácie a hranice, príroda v chránených územiach nemôže ustupovať záujmom úzkej skupiny ľudí, ale naopak, aj široká verejnosť by mala chápať význam ochrany prírody a podieľať sa na nej rešpektovaním pravidiel, ktoré nastavujú odborníci,“ doplnil Ľubomír Plučinský.

Sezónna uzávera však nedáva úplnú stopku turistike. Množstvo lokalít ostáva naďalej prístupných aj počas zimných mesiacov, je len potrebné sa informovať, ktoré to sú. Nezabúdajme taktiež na fakt, že aj po 1. novembri platí obmedzenie pre pohyb v sprievode zvierat. Zoznam vyhradených miest, kam svojho štvornohého miláčika môžu návštevníci vziať, ostáva nezmenený. Zverejnený je na www.tanap.sk.

Zdroj TS: Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici
Zdroj fotiek: OOCR Región Vysoké Tatry

Tatranská Lomnica, (30. októbra 2024)

V skorých ranných hodinách v utorok 22. októbra vyrazili opäť zamestnanci Správy TANAP-u a dobrovoľníci do terénu. Účel bol jasný, jesenné sčítanie kamzičej zveri.

Početnosť tohto druhu sa zisťuje v teréne na jar a druhýkrát v roku v jesenných mesiacoch. Deje sa tak vždy počas jedného dňa na slovenskej a na poľskej strane Tatier súčasne. Pri jesennom sčítaní na území Tatranského národného parku pomáhali aj zástupcovia Horskej záchrannej služby, Štátnej ochrany prírody SR, Lesov mesta Spišská Belá či Lesov mesta Kežmarok a ďalších nadšencov prírody. Aj vďaka ich účasti a záujmu dobrovoľníkov sme schopní monitorovať územie parku detailnejšie a získané dáta sú presnejšie. Spolu obsadilo slovenské horské doliny viac ako 70 „rátačov“.

„Údaje z jarného sčítania mohli vyvolať dojem sklamania. V období jari teploty a charakter počasia už pripomínajú leto. Kamzíky sa pred vysokou teplotou skrývajú. Vyhľadávajú tienisté miesta, ktoré sú častokrát skryté pred zrakom človeka. Mláďatá je niekedy veľmi ťažké spozorovať. Preto aj pri sčítaní sú výsledky skreslené a neodrážajú skutočný stav populácie. Naopak, výsledky z jesenného rátania sa už približujú svojimi hodnotami k reálnym stavom kamzičej zveri u nás a v Poľsku. Stav populácie kamzíka tatranského vrchovského môžeme považovať za stabilný a priaznivý. Teraz je pred nami výzva na udržanie populácie a zlepšovanie stavu biotopov pre tento druh. Ak by sa mal zopakovať stav z konca 90. rokov minulého storočia, keď klesol počet jedincov pod 300 jedincov, mohlo by to znamenať zánik druhu. Každým znížením početnosti sa genofond oslabuje a tým aj schopnosť prežitia a odolávania rôznym chorobám, baktériám a iným hrozbám,“ zhodnotila stav kamzičej populácie Erika Feriancová zoologička Správy TANAP-u.

Rekordy z rokov 2014 a 2016, kedy bolo počas jarného sčítania narátaných zhodne 1232 jedincov síce pokorené neboli, ale čísla sú vyššie ako v novembri 2023, keď do aplikácie bolo zaznamenaných 926 kamzíkov. Celkový počet jedincov zaznamenaných počas 22. októbra je 949. Na slovenskej strane Tatier bolo pozorovaných 637 kamzíkov. Poliaci na svojom území zaznamenali celkom 312 jedincov. Absolútny rekord si stále drží jeseň roku 2018, vtedy sme zaznamenali až 1431 jedincov. Tohtoročné jesenné sčítanie nebolo bohaté na zaujímavosti. Azda jedinou je, že počas celého dňa boli pozorované len tri medvede hnedé. Všetky vo Važeckej doline.

„Pri sčítaní kamzíkov však treba počítať s určitými odchýlkami, keďže ide o živé tvory, nie o materiál na sklade, a ich sčítanie prebieha vo vysokohorskom ťažko prístupnom prostredí, kde môžu byť pre monitorovateľov často podmienky náročné. Napriek týmto výzvam sa snažíme o čo najpresnejšie údaje. Súčasná populácia kamzíkov je stabilná, čo je pre nás dobrá správa, avšak naša vízia je dlhodobo dosiahnuť nárast počtu kamzíkov. Radi by sme videli, aby sa ich populácia rozrástla a prosperovala, čo by bolo znakom zdravého a vyváženého ekosystému,“ vysvetlila Erika Feriancová.

Zatiaľ čo jarné sčítanie je zamerané na prírastky mláďat, jesenné mapuje celkový stav a početnosť populácie jedného z tatranských endemitov kamzíka vrchovského tatranského. Spolupráca s Tatrzańskim Parkom Narodowym v Poľskuje mimoriadne dôležitá. Bez spoločného sčítania by výsledky neboli objektívne a dáta z nich by mali malú výpovednú hodnotu. Je potrebné si uvedomiť, že tatranská príroda nepozná hranice a tým pádom aj zver sa pohybuje po oboch stranách pohoria. V Tatrách žijú vzácne druhy, ktoré sa už v iných horských oblastiach sveta nevyskytujú, jedným z nich je práve kamzík.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici

Hrebienok, 21. október 2024 Jubilejný, 40. ročník pretekov Sherpa Rallye pozná svojich víťazov. V jedných z najnáročnejších pretekov horských nosičov vo Vysokých Tatrách zvíťazil Štefan Šuster. Ženskú kategóriu ovládla Lenka Hiklová. Vysokohorská trasa vedúca z Hrebienka na Zbojnícku chatu merala 6 500 metrov a mala prevýšenie 750 metrov.

Pivovar Radegast, tradičný partner Sherpa Rallye, odmenil najlepšieho horského nosiča horkým pivom. „Všetci súťažiaci, ktorí zvládli náročnú vysokohorskú trasu, si zaslúžia veľký rešpekt a uznanie. Tatranskí nosiči dodnes zásobujú niektoré horské chaty vo Vysokých Tatrách, pre ktoré je to mimoriadne dôležitá forma zásobovania. Bez nosičov by sa potraviny, nápoje, sudy s pivom či stavebný materiál nedostali do obľúbených turistických lokalít,“ uviedla Zuzana Fabčinová, manažérka značky Radegast na Slovensku.

Víťazom tohto ročníka sa stal skúsený nosič Štefan Šuster (Zamkovského chata). Najrýchlejší horský nosič dorazil s nákladom 60 kíl na chrbte, vrátane tridsaťlitrového suda piva Radegast, do vysokohorského cieľa v čase 1:29:50. Medzi ženami zvíťazila Lenka Hiklová (Kamenná chata), ktorá trasu zvládla za 1:08:55. Tohtoročné preteky Sherpa Rallye privítali celkovo 92 horských nosičov a nosičiek.

Pred štartom jubilejného 40. ročníka Sherpa Rallye sa uskutočnila slávnostná ceremónia. „Nosičské osobnosti, ktoré sa významne podieľali na dlhoročnej organizácii týchto pretekov, dostali pamätné plakety ako výraz poďakovania za ich neoceniteľný prínos k tradícii a kvalite tejto jedinečnej vysokohorskej súťaže,“ povedal Miki Knižka, organizátor pretekov a chatár na Zbojníckej chate.

Sherpa Rallye 2024 – výsledky:

Muži (náklad: 60 kíl; počet nosičov: 62):

  1. Štefan Šuster, 1:29:50, Zamkovského chata
  2. Mišo Zelenčík, 1:31:02, Štefánikova chata
  3. Maťo Revaj, 1:35:47, Zbojnícka chata

Ženy (náklad: 20 kíl; počet nosičiek: 30):

  1. Lenka Hiklová, 1:08:55, Kamenná chata
  2. Veronika Gandžalová, 1:14:49, Kamenná chata
  3. Veronika Vnenčáková, 1:19:15, Téryho chata

Zdroj: Bianka Zoľáková, Plzeňský Prazdroj Slovensko

Sherpa Rallye oslavuje 40 rokov. Nosičské legendy získajú pamätnú plaketu

Hrebienok, 16. október 2024 Vysoké Tatry budú svedkom jubilejného, 40. ročníka prestížnych pretekov horských nosičov Sherpa Rallye. Náročná vysokohorská výzva
v podobe výstupu na Zbojnícku chatu s prevýšením 750 metrov odštartuje v sobotu 19. októbra 2024. Tento rok budú pred pretekmi po prvýkrát udelené pamätné plakety nosičom, ktorí sa dlhodobo podieľajú na organizácii tohto výnimočného podujatia. Najrýchlejší pretekár v cieli bude odmenený zásobou horkého piva Radegast.

Horskí nosiči, ktorí sa vydajú na náročnú trasu z Hrebienka na Zbojnícku chatu, ponesú poriadny náklad. Naložia si 60 kíl vrátane tridsaťlitrového suda od Pivovaru Radegast, ktorý je dlhoročným partnerom pretekov nosičov. Horské nosičky si na chrbát vezmú 20 kíl. „Sherpa Rallye dokonale stelesňuje hodnoty ako vytrvalosť, húževnatosť či odolnosť. Preto sme hrdí na to, že môžeme podporiť  preteky, ktoré tieto vlastnosti oslavujú a inšpirujú ostatných k odhodlaniu prekonávať nielen prírodné nástrahy, ale aj horké životné prekážky, ktorým občas čelí každý z nás,“ hovorí Zuzana Fabčinová, manažérka značky Radegast.

Jedinečná tradícia horských pretekov

Zbojnícka chata, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1 960 metrov, nie je dostupná bežnou dopravou a tradične ju zásobujú horskí nosiči. Účastníci budú musieť zdolať náročnú trasu dlhú 6 500 metrov s prevýšením 750 metrov. „Zbojnícka chata je náročný, ale krásny cieľ. Tešíme sa, že si sem prídu zmerať sily ostrieľaní veteráni pretekov aj nováčikovia. A keďže ide o jubilejný 40. ročník, radi by sme pri tejto príležitosti udelili pred štartom súťaže pamätné plakety ľuďom, ktorí sa významne zaslúžili o dlhodobú organizáciu pretekov,“ hovorí Miki Knižka, organizátor pretekov, chatár na Zbojníckej chate a päťnásobný víťaz Sherpa Rallye.

Korene Sherpa Rallye siahajú až do roku 1985. Preteky, ktoré vznikli na Chate pod Rysmi, pôvodne slúžili ako zábava pre milovníkov hôr. Postupom času sa však stali jednými
z najprestížnejších pretekov horských nosičov na Slovensku. Zbojnícka chata bola v ich cieli už niekoľkokrát, naposledy v roku 2021, keď ju Braňo Karafa z Téryho chaty zdolal za 1:31:01. Medzi ženami dominovala Adriana Matulíková s časom 1:17:39.

Zdroj: Bianka Zoľáková, Plzeňský Prazdroj Slovensko

TATRANSKÁ LOMNICA (15. októbra 2024)

Predposledná októbrová sobota patrí obetiam hôr

Už tradične je predposledná októbrová sobota venovaná spomienke na obete hôr. Na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese si pri tejto príležitosti uctia ich pamiatku príbuzní, priatelia i známi.

Zvon v kaplnke pod sa rozozvučí ako zvyčajne s úderom jedenástej hodiny. Za jeho tónov sa sprievod presunie od Horského Hotela Popradské pleso, odkiaľ vyrazí o pol jedenástej smerom ku kaplnke pod masívom Ostrvy. Prečítaním mien obetí Tatier, ktoré v štatistikách horských záchranárov na slovenskej i poľskej strane pribudli od poslednej pietnej spomienky, vzdajú prítomní hold všetkým, ktorí v horách prišli o to najcennejšie – vlastný život. Pietny akt uzavrie sv. omša.

Od minulej jesene opäť pribudli v limbovom háji pod Ostrvou ďalšie nové tabuľky. Momentálne sa na Symbolickom cintoríne nachádza 407 tabuliek, na ktorých je vygravírovaných dokopy 558 mien. Niekedy sa zabúda na tabuľku, ktorá sa nachádza priamo na kaplnke. Sú na nej štyri mená staviteľov kaplnky, murárov.

Symbolický cintorín pri Popradskom plese je národnou kultúrnou pamiatkou. Z tohto dôvodu sa umiestňovanie tabuliek riadi presnými pravidlami a schvaľuje ich Kuratórium Symbolického cintorína a ich inštalovanie má na starosti Stredisko starostlivosti o turistickú infraštruktúru Správy TANAP-u. Tá sa ako správca cintorína stará aj o údržbu celého areálu vrátane povestných detvianskych krížov a kaplnky, v ktorej sa nachádza zvon s mottom: Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu! Svojvoľné upevňovanie tabuliek v areáli sa považuje za poškodzovanie pamiatky.

Citlivo pri návšteve tohto pietneho miesta v horách je potrebné pristupovať aj k zanechávaniu stôp v podobe odpadu. Ak sa rozhodnete venovať tichú spomienku obetiam pri svetle sviečky, nezabudnite potom sfúknuť jej plameň a vziať si ju so sebou. Nenechávajte na tomto pietnom mieste odpadky. Nezabúdajme, že ani táto lokalita nie je návštevníkom prístupná po celý rok. Od 15. decembra do 30. apríla sa na ňu vzťahuje sezónna uzávera.

Od minuloročnej pietnej spomienky zamestnanci Správy TANAP-u opravili päť z vyše sedemdesiatich drevených krížov, ktoré špeciálne pre toto miesto vyrobili detvianski majstri, okrem toho osadili aj osemdesiat metrov nového zábradlia v areáli Symbolického cintorína. Ten slávnostne otvorili v auguste 1940. S myšlienkou zriadiť v Tatrách takéto pietne miesto prišiel ešte v 20. rokoch 20. storočia český maliar Otakar Štáfl. V roku 1963 bol Symbolický cintorín zapísaný do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR.

Zdroj: Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici

Podujatia v Tatrách