Rok 2020 vo Vysokých Tatrách v mínusových číslach, zima skončila a nálada je stále pod bodom mrazu
„Rok 2019 bol nielen vo Tatrách ale celkovo v cestovnom ruchu najlepší za posledných 20 rokov. Nikto nečakal, že rok 2020 bude jeho presným opakom, a čísla sa takto dramaticky prepadnú. Pri preštudovaní prvých čísel zverejnených Štatistickým úradom, behajú po tele zimomriavky, je to dramatické“, konštatuje predseda predstavenstva OOCR Región Vysoké Tatry Ing. Ján Mokoš.
Pokles počtu ubytovaných návštevníkov bol v celom regióne Vysokých Tatier v sledovanom porovnávanom období rokov 2020 a 2019 nižší o až o 42 %. Štatistiku počtu prenocovaní, ktoré klesli o cca 35 %, a pokles tržieb o 26 %, vylepšuje fakt, že mnoho ľudí necestovalo v minulom roku do zahraničia, dovolenkovali doma na Slovensku, a tým sa predĺžila priemerná dĺžka prenocovania a zvýšila sa efektívnosť cenovej politiky pri poskytovaní ubytovacích služieb.
„Prepad však nezaznamenali iba podnikatelia, ale aj samosprávy, pre ktoré výpadok podielových daní predstavuje značný problém. O turistov je potrebné sa postarať, pretože aj keď neboli ubytovaní, návštevnosť v strediskách bola v niektorých dňoch vysoká. A náklady pre samosprávu sú vysoké bez ohľadu na počet návštevníkov. Komunikácie sa musia udržiavať, parkoviská tiež a údržba ostatnej infraštruktúry je na zabezpečení mestami a obcami“, hovorí starosta Obce Štrba Michal Sýkora, kde zaznamenali v počte prenocovaní prepad o takmer 33%. V praxi to znamená, že samosprávy& majú o tretinu menšie príjmy dane z ubytovania, ale výdavky sú totožné ako v predchádzajúcom období.
„Najhoršie z vyhodnotenia vychádza podľa predpokladu ako destinácia mesto Poprad. Údaj -47 % potvrdzuje, že mestá a mestské destinácie utrpeli ešte viac, a nábehová krivka rozbehu bude trvať zrejme ešte omnoho dlhšie ako u horských stredísk„, konštatuje viceprimátor Mesta Poprad, Ondrej Kavka , člen predstavenstva OOCR.
„Bilancia je doslova smutná, predpokladali sme však približne tieto údaje, na základe celoročného merania. Otázka je teraz však už na príslušné inštitúcie – nie či sa pripravuje otvorenie prevádzok cestovného ruchu, ale kedy. Už niekoľko týždňov majú podnikatelia pocit, že okrem dotácií a kompenzácií, cestovanie, hotely a gastro nie sú témou , a súčasné dianie na politickej scéne spôsobuje obavy, že sa tejto téme otvárania prevádzok nik venovať nebude. Nie je to o tom, že si neuvedomujeme vážnosť situácie, skutočne nie. Tá je ale vážna aj ekonomicky. Ale už verejnosť začala vyvíjať tlak – vraj sú podnikatelia ticho a nebojujú, alebo tento boj nevyhrajú na internete“ sumarizuje aktuálne nálady v regióne výkonná riaditeľka OOCR Lucia Blašková.
My všetci chceme pracovať, nie dostávať kompenzácie
Obľúbený slovenský aquapark AquaCity Poprad je pripravený otvoriť. Chceme pracovať, nie dostávať kompenzácie, potvrdzuje tieto slová zástupca Peter Gurčík, prevádzkový riaditeľ. „Podnikatelia v cestovnom ruchu sa snažia už dlho kompetentných presvedčiť, že majú pripravené možnosti a opatrenia, ako sa vrátiť do práce, jediné, na čo čakajú je, aby ich štát konečne vypočul a zbytočne nepredlžoval mesiace, kedy sú bez práce a pomoci“, dodáva.
Aj prieskum Združenia cestovného ruchu potvrdzuje, že podnikatelia stále nevedia ako majú ďalej fungovať a čo majú robiť a to aj napriek tomu, že situácia je veľmi vážna. Pripomína, že cestovný ruch dostal za posledný rok obrovskú ranu.
Rešpektujeme situáciu, nikto z nás kolegov v cestovnom ruchu nepopiera jej vážnosť. Sklonili sme hlavy, zatvorili prevádzky a odvtedy čakáme, žijeme z rezerv či na dlh a veríme, že budeme čoskoro pokračovať.“ cituje podnikateľov Lenka Rusnáková, riaditeľka združenia cestovného ruchu. Takisto upozorňuje na ľudskú potrebu cestovania a oddychu, najmä dnes a skutočnosť, že prevádzky cestovného ruchu vyžadujú individuálny prístup čo sa týka hygienických pravidiel. Opakuje, že prevádzky majú pripravené pravidlá, ktoré by mohol schvaľovať Regionálny úrad verejného zdravia a tým získať audit bezpečnosti. Týmto by sa cestovný ruch mohol stať oveľa bezpečnejším ako napr. nákup v supermarketoch.
Dopadnú ako lyžiarske strediská?
Zatiaľ to ale vyzerá tak, že wellness centrá či aquaparky zostávajú bez povšimnutia podobne, ako aj lyžiarske strediská. Najväčšie lyžiarske strediská v Tatrách majú totiž za sebou lyžiarsku sezónu, ktorá vlastne sezónou ani nebola.
Ani len náklady do zasnežovania sa im nevrátili a čakanie na uvoľnenie pravidiel a obnovenie prevádzky je skôr čakaním na zázrak. „Keď sme otvárali tatranské strediská, zaviedli sme všetky preventívne opatrenia- lyžiari sa preukazovali testami pri nákupe skipasov aj pri vstupe do stredísk, spustili sme odberové miesta, nechýbala pravidelná dezinfekcia – jednoducho robili sme všetko pre to, aby sme hosťom priniesli bezpečné zážitky. Od Nového roka však prišla stopka a odvtedy len rátame straty rádovo v miliónoch eur. To všetko bez akejkoľvek vyhliadky na pomoc či kompenzáciu zo strany štátu, bez snahy o komunikáciu a hľadanie riešenia. Keďže strediská nemôžu fungovať, premýšľame už skôr o údržbe zariadení a o tom, ako sa čo najlepšie pripraviť na turistickú sezónu,“ uviedol manažér strediska Vysoké Tatry Lukáš Brodanský.
„Zdá sa, že zima skončila ale nálada pod Tatrami ostáva pod bodom mrazu. Už nechceme dookola omieľať, že prevádzky bojujú o prežitie. Chceme hovoriť o tom, čo môžeme urobiť pre bezpečný návrat turistov a návštevníkov. Spolu s ďalšími organizáciami cestovného ruchu sme sa zhodli, že radi pozveme aj zástupcov pandemických komisií k diskusii na jednom fóre. Bola nám adresovaná výzva byť solidárni, avšak zamestnanci, ktorí už 9 mesiacov žijú z 80 % obvyklého príjmu, alebo o prácu prišli, už solidaritu odmietajú. Ľuďom chýba pozitívna motivácia, a tak niet divu, že nedodržiavajú pravidlá. Rozhodnutia od stola len predlžujú čas „umierania“ prevádzok nielen v cestovnom ruchu“, uzatvára Blašková.
