Alena Sinay: Prekážky sú na to, aby sa prekonávali

Tatranka telom i dušou – Alena Sinay (v minulosti známa pod priezviskom „Stevens“) sa venuje tomu najnáročnejšiemu triatlonu – disciplíne Ironman, ktorý pozostáva z 3,8 km plávania, 180 km jazdy na bicykli a odbehnutia maratónu (42,2 km). Profesionálna slovenská triatlonistka a trénerka tejto mimoriadne náročnej disciplíne zasvätila svoj život, vďaka čomu prekonala niekoľko rekordov.

Pochádzaš z Tatranskej Lomnice, tvoj otec bol ČS reprezentantom v zjazdovom lyžovaní. Ako ťa formovalo toto prostredie?

Na detstvo pod Tatrami mám nádherné spomienky práve vďaka ockovi, ktorý ma viedol k športu. V zime to bolo zjazdové lyžovanie, v lete sme hrávali tenis, chodievali na túry, horský bicykel, hrávali loptové hry, behali. Rovno pod domom bol 400 m bežecký okruh, denne som chodievala pre radosť plávať – skvelý 25 m plavecký bazén som mala taktiež cez lúku za domom v Tatranskej Lomnici.

Vyskúšala si množstvo športov. Ako si sa napokon dostala k triatlonu?

K triatlonu som sa dostala už ako dospelá, vo veku 23 rokov, počas môjho pôsobenia na Strednom východe, kde som niekoľko rokov žila v Bahrajne a potom v Dubaji.

Tréningy aj súťaže si stíhala popri práci?

Počas môjho pôsobenia na Strednom východe som robila triatlon postupne na vyššej úrovni, až kým som sa presťahovala do Anglicka, kde som zanechala prácu letušky. Triatlonu som sa už venovala na plný úväzok.

Si jednou z mála, ktorá sa venuje dlhému triatlonu – pretekom Ironman. Kedy si ich vyskúšala prvý raz?

Prvý triatlon som vyskúšala v roku 2004 a prvý Ironman v roku 2009 – Ironman Busselton v Austrálii. Odvtedy prešlo veľa rokov s množstvom zážitkov a skúseností.

Prečo si si vybrala práve tento šport?

Jednoznačne pre jeho všestrannosť. Milujem pocit tejto kombinácie, keď si v troch rôznych disciplínach môžem siahnuť na dno svojich síl.

Ktoré úspechy si najviac vážiš, na ktoré preteky máš najkrajšie spomienky?

Najkrajšie spomienky mám určite na prvý Ironman. Boli to neskutočné pocity naplnenia mojich snov. Vždy som hovorievala, že bol najkrajším dňom môjho života… Kým sa mi ale nenarodili dvojičky. Najväčšou výhrou pre mňa je, že po pôrode, pri dvoch deťoch som dokázala, že rekordy sa dajú prekonávať. Počas minulej sezóny sa mi dvakrát podarilo zlomiť rekord: najprv 9 hodín a 29 minút (s defektom) v Piešťanoch na Slovakmane, o mesiac neskôr na Podersdorf Triathlone v Rakúsku, kde som dala čas 9 hodín a 6 minút, čím sa mi podarilo prekonať nový slovenský ženský rekord o 27 minút. Len málokto si vie predstaviť, koľko to stálo úsilia celej rodiny, zriekania sa a financií.

Ktoré preteky si vnímala ako najnáročnejšie?

Minuloročný Slovakman, kde som viedla s 10-minútovým náskokom. No dostala som defekt, ktorý ma stál víťazstvo. Moja súperka bola lepšia bežkyňa, takže ak som chcela vyhrať, potrebovala som si nadrobiť čo najlepší náskok v plávaní a cyklistike. Ten som ale stratila kvôli rozbitému sklu na ceste. Bolo veľmi náročné pokračovať so slzami, bez motivácie odbehnúť maratón.

Ako vyzerá tvoj život športovca – hlavná sezóna a mimosezóna, trénuješ doma alebo hlavne v zahraničí?

Trénujem prevažne tu – doma v Tatrách, ale počas zimy sa snažím dostať aspoň na 1 – 2 tréningové campy v teplejších klimatických podmienkach, väčšinou na Kanárske ostrovy.

Doma mám zriadenú posilňovňu, kde mám bežiaci pás, cyklistický trenažér, hrazdu, fitlopty… Okrem triatlonu obľubujem najmä skialpinizmus, bežkovanie a horskú cyklistiku.

Tatry poskytujú celoročne podmienky pre rôzne športy. Venuješ sa aj doplnkovým športovým aktivitám?

Musím sa priznať, že vo svojej príprave chodievam na letné túry minimálne, v lete mám vždy hlavnú sezónu, kde sa vyhýbam doplnkovým športovým aktivitám, ale za to v zime si plnými dúškami užívam skialpinizmus a bežkovanie. Je to skvelá alternatíva k cyklistike. Počas neskorej jesene, zimy a jari často bicyklujem na horskom bicykli.

Si rodená Tatranka. Máš tu obľúbené miesta na tréning, trávenie voľného času?

Po 12 rokoch v zahraničí som sa vrátila na Slovensko, do rodných Tatier. Najviac času trávim v rodnej Tatranskej Lomnici. Často si chodievam zabehať na Štrbské Pleso, okolo plesa, smerom na Jamské pleso. Na túry chodievam minimálne, keďže v lete mám vždy hlavnú sezónu, kedy sa vyhýbam doplnkovým športovým aktivitám. V zime si užívam skialpinizmus v tatranských dolinách a bežkovanie na upravovaných tratiach v Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese, obľubujem aj cyklotrasy v podhorí.

Zhruba koľko hodín denne/týždenne venuješ tréningu?

Pokiaľ chodia moje dvojičky do škôlky, trénujem prevažne 2-/3-fázovo cez týždeň a víkend si nechávam pre rodinu, kde odtrénujem max. 1 fázu alebo mávam úplný deň voľna.
Ak to spriemerujem, ročne to môže byť cca 18 hodín týždenne. Pri tak vyťaženom živote, ako mám ja (profesionálny šport, trénerstvo a matka dvoch detí), sa riadim heslom „menej je niekedy viac“.

Vrcholový šport má vysoké nároky nielen na fyzičku, ale aj na psychiku. Pomáha ti v každodennom živote – učí ťa nevzdávať sa, mať disciplínu, nájsť silu aj v neúspechu…?

Jednoznačne áno. Myslím si, že tento šport ma maximálne vyformoval do bojovnosti aj v bežnom živote.

Čo ťa vie počas pretekov nakopnúť, čo ťa najviac motivuje?

Počas pretekov sa motivujem myšlienkami prekonania ďalšieho rekordu. Taktiež ťažké vydreté tréningy mi dávajú pocit istoty a sebavedomia, na ktoré si spomeniem vždy, keď chýba motivácia.

Posunula si niekoľko rekordov. Aké máš ďalšie plány?

Opäť by som chcela vylepšiť slovenský rekord z 9 hod 6 min pod hranicu 9 hodín. Ďalším mojím snom je pódiovať na Majstrovstvách sveta v dlhom triatlone – World Triathlon Multisport Championships – Challenge Almere – Amsterdam 2021. Verím, že na moje ciele budem mať ešte vhodné zázemie a podmienky.

Rada by som využila bohaté skúsenosti z pretekania a vzdelania, ktoré som nadobudla v zahraničí, a vychovala v regióne nové talenty. Popri samotnému pretekaniu sa venujem mládeži aj ako trénerka, máme triatlonový klub TRI Tatry Triathlon Team. Po ukončení pretekárskej kariéry budem určite pokračovať touto cestou a verím, že vychovám aj v Tatrách nádejných olympionikov.