Vladimír Hubač:
V horách nezabúdajte na pokoru

Vzťah k lyžiam ho sprevádza celým životom. Prináša mu radosť a množstvo úspechov. Niekoľkonásobný majster Slovenska, zakladateľ Ski Múzea v Tatranskej Lomnici, ktorý už 20 rokov organizuje prechod a preteky v historických odevoch, na drevených lyžiach, nám porozprával o skialpinizme – čoraz populárnejšom zimnom športe – o najčastejších začiatočníckych chybách a súťažných disciplínach.

Skialpinizmus donedávna nebol tak populárny – venovala sa mu len užšia skupina ľudí. Ako si sa k nemu dostal?

Ku skialpinizmu som sa dostal postupne, cez viaceré športy. Začínal som s bežeckým lyžovaním, potom som prešiel k biatlonu, neskôr to bola horská cyklistika a návrat ku skialpinizmu.

Čím si ťa získal?

Je to skvelý, krásny šport, pre ktorý máme v Tatrách neskutočne dobré podmienky. Na lyže sa dá chodiť niekedy od novembra, kedy zasnežia zjazdovky, až do mája. Tento šport nie je vekovo obmedzený – môžu ho vyskúšať deti (ak im dáte ľahké lyže) aj seniori. Je to relax, keď človek príde do doliny, je tam sám, vyvetrá hlavu a príde na iné myšlienky. Vo voľnej prírode človek na chvíľu zabudne na životnú realitu.

Aké vidíš benefity domáceho prostredia – Vysokých Tatier, na tréning?

Obrovská výhoda je, že si lyže môžem zapínať už za prahom dverí a vyžitie mám pol roka. Je to skutočne rozdiel trénovať dole na lúkach, a pohybovať sa v nadmorských výškach nad 1 7000 metrov, kde je množstvo krviniek v krvi úplne iné. Máme tu naozaj skvelé podmienky nielen pre tento šport.

Akým ďalším, doplnkovým športom sa venuješ?

V lete behávam, za mesiac niekedy aj 25x na Skalnaté pleso. Kedysi som hore vybehol a dole išiel lanovkou, no zistil som, že zbeh mi spevňuje väzy, šľachy, úpony okolo kolien, vďaka čomu ma nebolia

Celý život si prežil v Tatrách. Máš tu svoje obľúbené miesta?

Pri práci a troch deťoch je dní, kedy môžem vybehnúť niekam do doliny, naozaj málo. Väčšinou preto trénujem len na zjazdovke v Tatranskej Lomnici. Vybehnem si na Skalnaté pleso, do Lomnického sedla, Francúzskej muldy, kde viem za jeden tréning spraviť aj 3 000 výškových metrov.

Výšľap na Skalnaté pleso je pre mnohých vzdialenou métou, ty ho absolvuješ aj niekoľkokrát za deň. Aké sú tvoje tréningové dávky?

Tréningové dávky sú veľmi individuálne. Minulého roku som natrénoval zhruba 650 hodín, za rok som spravil 250 000 výškových metrov, do mesiaca 400 – 450 km. Dá sa to zvládnuť, no netreba podceňovať regeneráciu, nechať telo aj oddýchnuť. To je rovnako dôležité, ako kvalitný tréning.

Máš nejakú osvedčenú formu regenerácie?

Čo sa týka regenerácie, určite nemôžem ísť príkladom. Žiaľ, často ju podceňujem – ráno idem na tréning, potom do roboty – niekoľko hodín som sprevádzal v našom múzeu a pomáhal v kaviarni, riešil objednávky v obchode,… a potom zas tréning, práca,… Ale bez regenerácie to nejde.

Pretekový skialpinizmus je veľmi náročný na kondíciu a regeneráciu, ako aj orientáciu v teréne, musíte ovládať lavínovú problematiku.

Taktiež má viacero disciplín: preteky individuál, kde sú trate situované v ťažkom vysokohorskom prostredí. Pretekár musí byť aj veľmi dobrým lyžiarom, keďže často rozhodujú časy zo zjazdov vo voľnom teréne – nie je jednoduché jazdiť na ľahučkých 500 gramových lyžiach v neupravenom teréne.

Ďalšou, novou disciplínou sú šprinty, kde vyštartujú naraz 4 pretekári. Najčastejšie idú po zjazdovke, pričom musia nielen vyjsť hore a zlyžovať po slalomovej trase, no musia si počas výstupu vo vyhradenom mieste vyzuť lyže, nahodiť si ich na batoh a utekať hore, zlepiť si pásy… Do finále postupujú najlepší z každého kola. Tieto preteky bývajú krátke, rýchle, sú skôr pre mladších, no absolvoval som ich pred 2 rokmi – stal som sa v tejto disciplíne majstrom Slovenska seniorov, v celkovom poradí som bol v prvej päťke.

Kedysi sa v skialpinizme jazdili len preteky dvojíc, ktoré sú aj dnes veľmi populárne. Páči sa mi, že sú o vzájomnej spolupráci, nielen o jednotlivcovi. Pretekári sa musia dobre poznať, zosúladiť sa výkonnostne, je to o dôvere a vzťahu týchto ľudí, ktorí sú často naviazaní na jednom lane, napríklad keď idú prechody hrebeňov.

Človek musí byť dobrý lyžiar, pretože nestačí len vyjsť hore, ale musí sa aj bezpečne vrátiť

Ktoré športové úspechy si najviac vážiš?

Posledné 4 ročníky majstrovstiev Slovenska som vyhral v kategórii veteráni, medzi mladými som skončil od 2. do 6. miesta. Je to však veľmi náročné udržať sa s nimi. Najväčší úspech bol podľa mňa na najväčšom skialpovom preteku v strednej Európe dvojíc – Bokami Západných Tatier. Tento rok sa pre pandémiu preteky nekonali, rovnako ani v lani, no posledné 3 ročníky sme skončili 4. v absolútnom poradí. Na pretekoch, kde štartuje 100 dvojíc, sme sa „naháňali“ s Rakúšanmi o 3. miesto, v kategórii veteránov sme vyhrali. Pekný, no ťažký pretek je aj Hore-Dole Derešmi, kde boli pred 2 rokmi Majstrovstvá Slovenska. V celkovom poradí som skončil šiesty, veteránov som vyhral. Máme veľa pekných pretekov, ako aj Vertical Grand Tour v Tatrách, kde som posledné ročníky taktiež zvíťazil.

Čo ťa počas pretekov najviac motivuje, ženie dopredu?

Pocit prekonať sám seba, ísť za hranicu svojej komfortnej zóny a následný pocit eufórie.

Túto sezónu sa preteky konali len virtuálne. Pripísal si si ďalšie ocenenia?

Na online pretekoch som neštartoval. Nesúťažím preto, aby som si niečo dokázal, ale je to skôr o atmosfére, stretnutiach. Je to úplne iné, keď sa na štart postaví 200 ľudí a spoločne vyštartujú. Vo virtuálnych pretekoch by mi chýbal tento osobný kontakt, taktiež každý deň môžu byť iné podmienky, čo môže byť nespravodlivé pre jednotlivých pretekárov.

Skialp si získava čoraz viac priaznivcov. Ako vnímaš tento boom?

Skialpinizmus bol kedysi šport, ktorý robili horskí vodcovia, horolezci. Nebol na takej profesionálnej báze. Dnes je to čisto atletický šport, na ktorý musia mať pretekári určité telesné predispozície (ideálnou je ľahká, atletická postava, pretože ťažší človek sa často v snehu viac zabára, menej vládze…). Máme aj športový obchod, takže vidím, že o skialpinizmus je teraz skutočne extrémny záujem. Najmä keď neboli v prevádzke vleky, ľudia sa chceli a začali viac hýbať.

Pre koho je vhodný tento šport? Na čo by mali myslieť začiatočníci?

Veľmi ho všetkým odporúčam, no treba začínať postupne. Odporúčam, aby záujemca prišiel najprv do požičovne, zistil, či ho tento šport bude baviť. Základ je obuť si topánku, ktorá vám bude sedieť. Preto neodporúčam objednávať si lyžiarky cez internet. V obchode vieme, na aký typ nohy ktorá značka sedí, no treba skúšať, aby vás netlačili a mali ste z pohybu radosť, nemali z prvého skialpu zlý dojem. Vieme poradiť, akú topánku si máte vyskúšať, ale dôležité sú aj dobré ponožky – aby pri pohybe neodierali. Prvé prechádzky by mali byť kratšie, ideálne po zjazdovke, aby ste si na tento šport zvykli. Postupne môžete posúvať svoje limity a vyskúšať aj voľný terén. No nemali by ste podceňovať svoje schopnosti, terén, lavínové nebezpečenstvo, pretože to môže mať tragické dôsledky. Ľudia často nemajú základné poznatky – traverzujú lavínozné žľaby, vstupujú do lavínového terénu… Chýbať by nemala ani pokora voči horám.

Skialpinistické lyžiarky a lyže prispôsobené na pohyb, palice a stúpacie pásy. Je to všetko, čo na začiatok potrebujeme?

Ak si chce skialpinizmus vyskúšať výkonnostný športovec, ideme do ľahšej výstroje. Pretekárska výstroj je neporovnateľne ľahšia, ako tá pre rekreačných skialpinistov. Povinnou výbavou na pretekoch je aj prilba, lavínová výbava – vyhľadávač, sonda, lopatka. Tie by nemali chýbať ani v batohu skialpinistov pohybujúcich sa vo voľnom teréne, mimo upravených zjazdoviek. Samozrejmosťou sú aj rôzne vrstvy oblečenia a tekutiny.

Odporúčanie na záver:

Je jedno, akému športu sa venujete, na akej úrovni a v akom veku. Najdôležitejšie je, aby ste z toho mali dobrý pocit, radosť. Hlavné je robiť to tak, aby vám to ostalo na celý život – nezničiť sa. Šport vám prinesie pozitívny pohľad na svet – na tú istú vec dokážem po tréningu reagovať úplne ináč, s nadhľadom.