V poslednú septembrovú sobotu sa dobrovoľníci už po štyridsiaty štvrtý raz pustia do upratovania Tatranského národného parku po letnej turistickej sezóne. Do akcie Čisté hory sa môže zapojiť ktokoľvek, kto má pozitívny vzťah k prírode a chuť pomôcť odbremeniť prírodné prostredie od odpadu, ktorí v ňom zanechali neporiadni návštevníci.
„Tento ročník bude odpočtovaný v rámci celoslovenskej akcie Čisté Slovensko, ktorú iniciovalo Ministerstvo životného prostredia SR. Zúčastniť sa môže ktokoľvek, stačí prísť na niektoré z nástupných miest, kde dobrovoľníci dostanú vrecia na odpad a môžu sa pustiť do práce,“ hovorí koordinátor podujatia Igor Stavný zo Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Zoznam nástupných miest nájdete na www.tanap.sk.
Nástupné miesta sa nachádzajú od Oravy až po Tatranskú Javorinu, celkovo je ich desať. Oblasť od Sivého vrchu po Kamenistú dolinu bude pod patronátom jednotlivých strážcov prírody. Trasy, po ktorých sa vydajú dobrovoľníci, povedú rovnako ako po minulé roky predovšetkým po turistických chodníkoch, avšak upratovať sa budú aj iné miesta. „Na jednej strane nás teší, že popri turistických trasách nachádzame z roka na rok čoraz menej odpadu, no zatiaľ si, žiaľ, stále nemôžeme povedať, že akcia Čisté hory už stratila svoje opodstatnenie. Momentálne ako veľký problém vnímame neporiadok popri cestách, najmä v okolí odpočívadiel a do budúcna by sme pozornosť dobrovoľníkov chceli upriamiť aj na niektoré lokality v intravilánoch,“ konštatuje Stavný.
Hoci je pre Čisté hory už tradične vyhradená posledná septembrová sobota, väčším skupinám sa organizátori podujatia snažia vyjsť v ústrety aj inokedy. „Túto možnosť radi využívajú hlavne školy, ale prihlásili sa nám aj ďalší záujemcovia, ktorí by chceli prísť v skoršom či neskoršom termíne,“ dodáva koordinátor akcie. Každý, kto sa do upratovania zapojí, už tradične získa pamätnú samolepku.
Čisté hory začali svoju históriu písať ešte v roku 1979. Až do vlaňajška sa podujatie konalo súbežne v Tatranskom i Pieninskom národnom parku. Za viac ako štyri desaťročia sa prírodné prostredie podarilo odbremeniť od približne 65 ton odpadu. Rekordným bol rok 1980, keď účastníci Čistých hôr vyniesli z dolín až 7 655 kilogramov neporiadku, pričom až 3 700 kilogramov vyzbierali v okolí Skalnatého plesa. Akcia doteraz prilákala zhruba 47-tisíc dobrovoľníkov, okrem škôl prejavili o ňu záujem napríklad aj firmy, ktoré v Tatrách pre svojich zamestnancov organizujú teambuildingy.
Tak ako sa očakávalo, v lete 2022 Slováci húfne vycestovali do zahraničia najmä za morom a chýbali tak v domácich destináciách, vrátane Regiónu Vysokých Tatier. Tento pokles bol u domácich ubytovaných návštevníkov v lete 2022 v porovnaní s letom 2021 až – 30%.
Vrátili sa turisti zo zahraničia, ktorých v lete 2021 obmedzili prísne pravidlá pre cestovanie na Slovensko, pribudlo ich až 70%, čím bol celkový výsledok letnej sezóny 2022 v porovnaní s letom 2021 nižší len o cca – 5%. V absolútnych číslach tak bolo v lete 2022 v RVT ubytovaných cca 133 000 návštevníkov v porovnaní s letom 2021, kedy ich bolo 140 000.
Čo sa týka jednotlivých mesiacov, v júli 2022 bol v RVT v porovnaní s júlom 2021 zaznamenaný pokles ubytovaných návštevníkov o – 11,6%. Údaje Štatistického úradu za mesiac august ešte oficiálne nie sú dostupné, podľa prieskumu priamo u tatranských ubytovacích zariadení bol august podobný alebo rovnaký v obsadenosti ako v roku 2021, celkový výsledok za letnú sezónu teda vo Vysokých Tatrách budeme zrejme vyhodnocovať ako priemernú, s miernejším poklesom ako sa na začiatku leta javilo, august aj vďaka priaznivému počasiu dobiehal chýbajúcu návštevnosť z júla.
Keď zoberieme jednodenných návštevníkov, v lete 2021 ich bolo cca 840 tis., v lete 2022 cca 800 tis. V lete 2019 navštívilo Vysoké Tatry 865 tis. turistov.
Čo sa týka štruktúry návštevníkov, v lete 2022 bol pomer domácich a zahraničných návštevníkov 63% : 37%, v porovnaní s letom 2021, kedy bol tento pomer 82% : 18%. Vrátili sa tradiční zahraniční návštevníci v poradí Češi, Poliaci, Maďari, návštevníkov zo západnej Európy, či zámoria však bolo stále výrazne menej, ako v minulosti. Do Vysokých Tatier sa vrátili aj klienti z Izraela, zvýšenú mieru návštevnosti vidíme u turistov z Pobaltských krajín, pokles je u Nemcov, a celkovo západných krajín, u ktorých zrejme stále rezonuje téma vojny.
Pri porovnaní globálnych výsledkov CR za prvých 7 mesiacov roku 2022 na Slovensku s tými našimi v Tatrách, treba konštatovať, že pokles ubytovaných návštevníkov na Slovensku za 7 mesiacov v porovnaní s rokom 2019 je stále takmer 30%, pričom v našej OO CR RVT je tento pokles 17,91%
„Horským strediskám vo Vysokých Tatrách z pohľadu na dlhodobý priemer chýba približne 20 % klientely. Rovnako ako v celom regióne to bol na začiatku výpadok domácich, príjemným prekvapením bol návrat návštevníkov z okolitých krajín. Vyhodnocujeme, že pokles okolo 10 % možno pripísať mixu zahraničných návštevníkov z celého sveta, ktorí sa pravdepodobne obávali cestovať do regiónu v nadväznosti na blízkosť východnej hranice s Ukrajinou“ uvádza Lukáš Brodanský za Tatry Mountain Resorts.
„V popradskom AquaCity kopírovalo chovanie zákazníkov dianie vo Vysokých Tatrách. Bilancia návštevnosti aquaparku je oproti roku 2021 lepšia, avšak oproti referenčnému roku 2019, je pokles cca 20%, konkrétne u Slovákov je to približne 15%. Začiatok leta bol mierne rozpačitý, nevedeli sme vyhodnotiť čo sa deje, keďže sa leto rozbiehalo pomaly, na konci leta však konštatujeme pozitívny výsledok, aj vďaka priazni počasia. Veríme predovšetkým, že ďalšie leto už nebudeme riešiť žiadnu kritickú tému ako pandémia, či aktuálna energetická kríza,“ konštatovala Lenka Chovancová, marketingová manažérka AquaCity Poprad.
„ Vysoké Tatry sú tradičnou destináciou, ktorej najväčším lákadlom je tatranská príroda a štíty. To potvrdzuje aj záujem klientov a ich dopyty počas letnej sezóny. V našich tatranských informačných kanceláriách sa najviac zaujímali o možnosti turistiky, nasledovali podujatia, informácie o lanovkách a aktivity po turistike ako napr. galérie. Tento rok sa opakovali otázky aj na tému medveďov a bezpečnosti – niektorí turisti ich chceli stretnúť, väčšina sa im chcela samozrejme vyhnúť.
Najviac negatívnych podnetov bolo už tradične na kapacitu električiek, nedostatok spojov, ľudia reagovali aj na zvýšenie cien služieb v regióne. V tatranských informačných kanceláriách sú zamestnanci pripravení na rôzne otázky, ale jedna pikoška z leta je napríklad otázka – aké sú televízne programy na Lomnickom štíte? Turistom vo Vysokých Tatrách chýba aj verejná práčovňa„ vyhodnocuje letnú sezónu Lenka Rusnáková, riaditeľka ZCR.
Oblastná organizácia oslovila hotelierov aj s témou blížiacej sa zimnej sezóny a energetickej krízy. Predpoveď na zimu aj od hotelierov je podobná: „ neplánujeme zásadne obmedzovať prevádzku, lebo nemôžeme znížiť kvalitu služieb pre hostí, tiež si nemôžeme dovoliť zvýšiť ceny výrazne v čase, kedy sa zdražuje všetko. Skôr plánujeme služby doplniť a vylepšiť, aby sme prilákali viac hostí, šetriť plánujeme na prevádzkových a personálnych nákladoch. Dôležité pre hotelierov je, ako budú fungovať ďalšie služby – ako bežecké a zjazdové trate, ceny skipassov a služieb v regióne. Ak bude všetko drahšie, vládnu obavy, že ľudia zimnú dovolenku vynechajú“.
„Veľa podnikateľov však plánuje minimálne počas mimosezóny radikálnejšie obmedzenia – nebudú poskytovať služby napr. počas celého týždňa. Zhodujú sa, že nárast energií znamená nárast cien v službách cestovného ruchu a je najvyšší čas aby štát zakročil a predstavil konkrétne plány a opatrenia“.
Letnú sezónu celkovo hodnotíme ako dobrú, na zimnú sezónu sa pripravujeme ako na nevyspytateľnú. Verili sme, že už skončí doba neustáleho prispôsobovania sa situácii a budeme môcť plynule pracovať, zlepšovať, venovať sa iba hosťom a turistom, zatiaľ však už tretím rokom v našom sektore cestovného ruchu pokračujú rôzne turbulencie, ktoré sa snažíme ustáť s najlepším možným výsledkom“ uzatvára bilancovanie uplynulých mesiacov riaditeľka Oblastnej organizácie Región Vysoké Tatry, Lucia Blašková.
Zdroj: OOCR Región Vysoké Tatry – Lucia Blašková, výkonný riaditeľ
TATRANSKÁ LOMNICA (20. septembra 2022) – Uplynulý víkend privítala Expozícia tatranskej prírody posledných návštevníkov tejto sezóny. Vzácne druhy tatranskej flóry budú môcť záujemcovia obdivovať až budúci rok v máji, kedy by botanická záhrada mala po zime opäť otvoriť svoje brány
Za uplynulé štyri mesiace sa expozíciou prešlo celkovo 13 600 návštevníkov, čo je o 2 610 viac ako minulú sezónu. „Po predchádzajúcich dvoch rokoch, keď štatistiky ovplyvňovali obmedzenia súvisiace s pandémiou koronavírusu, sa na čelo rebríčka návštevnosti opäť vrátil jún, pre ktorý sú typické školské výlety. V lete bol o botanickú záhradu záujem už tradične najmä zo strany rodín s prázdninujúcimi deťmi a na jeseň si jej návštevu odložili predovšetkým seniori. Väčšinou si ľudia prechádzku areálom pochvaľovali, oceňovali, že aspoň takto môžu vidieť kúsok autentickej tatranskej prírody, no našli sa aj takí, ktorých by potešilo, keby sme mali otvorené celoročne a pestovali rastlinky v skleníkoch, “zhodnotila uplynulú sezónu Expozície tatranskej prírody jej vedúca Janka Černická zo Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Na ploche 3,2 hektára mohli návštevníci v ôsmich vápencových a žulových alpínach a mokradiach aj túto sezónu obdivovať celkovo vyše 330 druhov bylín a drevín, počnúc rastlinstvom podhorských lúk cez lesný podrast až po vegetáciu alpínskeho a subniválneho stupňa. V septembri už väčšina rastlín býva odkvitnutá, preto sa botanickú záhradu oplatí navštíviť hneď po jej otvorení. Ani oneskorenci však neobídu úplne naprázdno. „Tradičným ohlasovateľom konca sezóny sú svetlofialové kvietky astry spišskej, ktorá je ozdobou expozície práve na jeseň. Spolu s ňou potešili posledných návštevníkov aj pochybok nízky či dušovka alpínska, ktoré doslova nabrali druhý dych. Svoje zakvitnuté hlávky však ukázali i ľan trváci konáristý, jastrabník alpínsky, žltohlav najvyšší či devätorník veľkokvetý,“ konkretizovala vedúca expozície.
Vybrané druhy kvetov a drevín si mohli návštevníci aj kúpiť. Dokopy sa počas tejto sezóny predalo 2 376 sadeničiek rastlín, 222 sadeníc stromov a 226 kusov semien. Najväčší záujem bol už tradične o plesnivec alpínsky, horec Clusiov, dryádku osemlupienkovú a astru alpínsku. Spomedzi drevín boli v kurze kosodrevina, limba, jedľa či borovica.
Aj keď je botanická záhrada od dnešného dňa pre návštevníkov zatvorená, jej zamestnancov čaká v nasledujúcich týždňov množstvo práce. Celý areál vrátane jazierok musia totiž pripraviť na prezimovanie a už koncom októbra začnú vysievať aj semienka rastlín, aby bolo čo obdivovať počas ďalšej sezóny, ktorá by mala v expozícii odštartovať na budúci rok v máji. Dovtedy sa môžu nadšenci tatranskej flóry kochať kvetenou v priestoroch neďalekého Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde v presklených vitrínach a diorámach znázorňujúcich jednotlivé vegetačné stupne nájdu približne 150 druhov kvetov vrátane tých, ktoré sa v botanickej záhrade nedajú dopestovať.
Zdroj: Mgr. Martina PETRÁNOVÁ, Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici
Výsledky minulotýždňovej inventúry sú už známe. Za jediný deň prešlo vysokohorským prostredím Tatranského národného parku celkovo 23 287 turistov a cyklistov. Okrem slovenčiny, češtiny a poľštiny bolo počuť aj španielčinu, francúzštinu, nemčinu či maďarčinu. Najnavštevovanejším miestom bol tentokrát Hrebienok, ktorý po dvoch rokoch v počte návštevníkov tromfol Popradské pleso.
Zo Starého Smokovca sa ich tam lanovkou vyviezlo 2 779, pešo sa vybralo 1 220 návštevníkov a 37 vsadili na bicykel. V štatistikách pribudlo tiež jedenásť psov. Len pre porovnanie, minulý rok na Hrebienok zavítalo dokopy 3 818 turistov, ďalších 63 si to zo Starého Smokovca vyšliapalo na bicykli. Spolu s nimi zaregistrovali v tejto lokalite aj dvanásť psov. Druhú priečku v rebríčku návštevnosti obsadilo Popradské pleso, kam sa tento rok vybralo „len“ 3 859 turistov. Zatiaľ čo túru po asfaltke od železničnej zastávky uprednostnilo 2 071 návštevníkov, zvyšných 1 788 sa k plesu dostalo červeno značeným turistickým chodníkom zo Štrbského Plesa. Ďalších 139 vyšlo k Popradskému plesu na bicykli. Z oboch smerov mierilo do tejto lokality 76 psov. Vlani toto miesto navštívilo 4 180 turistov, 148 cyklistov a 62 psov.
Okrem Hrebienka a Popradského plesa bolo v kurze už tradične aj Skalnaté pleso, ktoré si za svoj cieľ zvolilo 2 958 ľudí. Z nich sa 2 731 vyviezlo lanovkou. Z Tatranskej Lomnice sa týmto smerom vydalo aj jedenásť cyklistov a päť psov. Len pre porovnanie, minulý rok navštívilo lokalitu 2 566 ľudí, deväť cyklistov a tri psy. Sedačka zo Štrbského Plesa na Solisko vyviezla 1 259 pasažierov, ďalších 233 sa tam vybralo pešo po modro značenom turistickom chodníku. Spolu s nimi zaevidovali aj päť psov.
Spomedzi dvojice sledovaných vrcholov si prvenstvo už tradične udržali Rysy, na ktoré z oboch strán Tatier vystúpilo 1 188 turistov, pričom 365 ich prišlo od Morského oka a 823 od Popradského plesa. Vlani si ich za cieľ svojej túry vybralo 819 ľudí. Na Kriváň mierilo 566 návštevníkov, minulý rok ho zdolalo 434 turistov. Aj v štatistikách štvornohých návštevníkov vedú Rysy. Ich vrchol zdolala trojica psov, na Kriváni stáli dvaja.
V oravskej časti Západných Tatier bola v kurze opäť najmä Roháčska dolina, ktorou sa v deň spočítania prešlo 1 182 návštevníkov, 52 cyklistov a 17 psov. Len pre porovnanie, vlani si do štatistík pripísala 1 079 peších turistov, 109 cyklistov a 30 psov. Tichú dolinu si tentokrát zvolilo 658 ľudí v sprievode ôsmich psov a 46 cyklistov. Minulý rok tu mierilo 279 turistov, 31 cyklistov a takisto osem psov. Lanovka na Brestovú prepravila 397 pasažierov, ďalších 59 vyšlo peši. Minulý rok sa ňou vyviezlo 534 ľudí, na svoje nohy sa spoľahlo 167.
Do liptovských dolín zavítalo 724 peších návštevníkov a 107 cyklistov. Spolu s nimi sa v sčítacích hárkoch ocitlo aj 31 psov. Vlani si ich za cieľ svojho výletu vybralo 1 012 ľudí vrátane 106 cyklistov a 30 psov. Najviac ľudí prešlo rovnako ako minulý rok Žiarskou dolinou. Kým vtedy tam v deň spočítania narátali 516 peších turistov, 70 cyklistov a 13 psov, teraz do štatistík pribudlo 429 pešiakov, 55 cyklistov a 10 psov.
Kým vlani bola cyklistami najviac vyhľadávaná predovšetkým oblasť Podbanského, tentokrát uprednostnili Popradské pleso, kde zaznamenali už spomínaných 139 cyklistov, z ktorých 65 vsadilo na e-biky. Obľube sa tešila aj trasa z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, ktorú v deň spočítania využilo 121 cyklistov. Kôprovú dolinu zo sedla bicykla spoznávalo 107 návštevníkov. V Tichej doline ich narátali 114. Celkovo sa po Tatranskom národnom parku pohybovalo 885 cyklistov, z toho 316 na e-bikoch. Minulý rok to bolo 1 056 cyklistov, z nich 444 využilo e-biky.
Psičkári si aj tento rok vyberali najmä oblasť Popradského plesa, kde narátali dokopy 76 psov, v kurze však bolo aj Zelené pleso, kde sa v deň spočítania objavilo 36 štvornohých turistov. V Roháčskej doline ich zaevidovali sedemnásť, vlani ich bolo rovných tridsať. Dokopy v štatistikách pribudlo 282 psov, minulý rok napočítali 298 štvornohých turistov.
„Pri pohľade na preplnené parkoviská niektorí možno aj očakávali, že padne rekord a hoci sa tak nestalo, aj tieto čísla potvrdzujú, že ľudia hory stále vyhľadávajú. Pravdupovediac, počet návštevníkov nás ani tak neprekvapil, dalo sa predpokladať, že ich v tomto období bude dosť, skôr sme boli zvedaví na počet psov, keďže toto číslo v posledných rokoch nie je zanedbateľné a málokto si uvedomuje, aká je to enormná záťaž pre vysokohorské prostredie. Keď si to rozmeníme na drobné a predstavíme si, koľko exkrementov ostáva popri turistických chodníkoch, nehovoriac o ďalších negatívnych vplyvoch ako naháňanie či plašenie zveri štekotom, riziko prenosu chorôb, kúpanie sa psov v plesách či kolízne situácie s inými návštevníkmi, tak je evidentné, že tento problém treba riešiť. Určite sa to premietne aj do nového návštevného poriadku a pohyb psov bude v niektorých lokalitách úplne vylúčený,“ konštatuje Peter Spitzkopf, vedúci odboru prác celospoločenského významu Správy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Návštevnosť vysokohorského prostredia sa v najstaršom slovenskom národnom parku eviduje od roku 1972. Vďaka získaným údajom bude mať Správa TANAP-u ako správca územia prehľad nielen o tom, aká je zaťaženosť jednotlivých lokalít, ale dáta jej poslúžia napríklad aj pri plánovaní prostriedkov na údržbu turistickej a informačnej siete. Najviac turistov v polstoročnej histórii spočítania prešlo za jediný deň vysokohorským prostredím v roku 2020. V sčítacích hárkoch vtedy pribudlo 30 232 čiarok. Dovtedy si rekord držal rok 1980, keď v Tatrách narátali 26 520 turistov. Naopak, najmenej ich bolo v roku 2012. V deň spočítania ich zaevidovali „iba“ 7 660. Vlaňajšia inventúra priniesla číslo 22 437.
Zdroj: Mgr. Martina PETRÁNOVÁ, Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici
Tiché, radostné a edukatívne. Presne také budú Medvedie dni na Hrebienku, 14. ročník tradičného rodinného festivalu v srdci Vysokých Tatier.
Hrebienok, ktorý je v zime domovom Tatranského ľadového dómu, privíta cez víkend netradičný festival medveďov v novom formáte, ktorý mal svoju premiéru v roku 2019. Deti sa môžu tešiť na 2 dni plné medvedej zábavy a skvelej atmosféry v unikátnom prostredí Vysokých Tatier. „Tento rok budú Medvedie dni na Hrebienku o kúsok iné, o kúsok tichšie. Keďže chceme spoločne o prírode nielen rozprávať, ale zároveň aj ukázať, že nám na jej ochrane záleží, budú Medvedie dni v špeciálnom – tichšom režime. Veríme, že deťom i rodičom sa to bude páčiť spolu so zaujímavým edukačným programom, tichými vystúpeniami, rôznymi eko atrakciami, hrami a súťažami,“ informoval Lukáš Brodanský, manažér horského strediska Vysoké Tatry.
Na Medvedích dňoch sa deti dozvedia veľa zaujímavého o práci horských záchranárov, horských nosičov, na vlastných pleciach si budú môcť deti aj rodičia vyskúšať pravú nosičskú krošňu. Zaujímavé rozprávanie a spoznávanie prírody prostredníctvom lesnej pedagogiky predstaví Správa Tatranského národného parku, unikátny projekt sprievodcu náučnými chodníkmi uvedie Lesmír, o živote tatranských svišťov príde medzi deti porozprávať svišťológ Pavol Ballo.
V sprievodnom programe sa predstavia Dano Heriban, slovenský perkusionista peruánskeho pôvodu Eddy Portella s muzikoterapiou, so zábavnými detskými piesňami malinyJam, so spevom, tancom a detskou zábavou – Usmievanka, malých aj veľkých roztancuje zábavná Tani Tani s Nely, vystúpia aj Haliganda, Fidlikanti, predstavenie si pripravilo aj Divadlo Actores Rožňava.
Milou tradíciou počas uplynulých ročníkov sa stalo, že každé dieťa, ktoré si donesie na Hrebienok svojho plyšového medvedíka, dostane darček. Táto tradícia bude dodržaná aj v tomto roku. Medvedie dni sa konajú za každého počasia.
Bližšie informácie a vstupy na podujatie nájdete na www.vt.sk
Víťazom projektu, ktorého cieľom je podpora cyklistickej dopravy, sa stal Michal Kreta. Počas júna, kedy si viac ako 13 500 cyklistov zaznamenávalo, koľko kilometrov prešli cestou do a z práce, najazdil Michal viac ako 3 tisíc kilometrov. Práve počet kilometrov je jediným posudzovaným parametrom. Michal mal však podmienky náročnejšie ako ostatní cyklisti. Do práce v hoteli na Štrbskom plese dochádza z podhorskej obce Veľká Lomnica a každý deň tak prekonal prevýšenie minimálne 700 m.
„Súťaže som sa zúčastnil tretíkrát, vlani som skončil na 16. mieste. Počas celého júna panovali vo Vysokých Tatrách nezvykle vysoké teploty, ale ja som si veľmi prial tento ročník vyhrať,“ hovorí Michal Kreta, ktorý pracuje ako šéf housekeepingu v Grand Hoteli Kempinski vo Vysokých Tatrách. Michal je cyklista – amatér, nikdy nebol členom žiadneho športového klubu, najväčšou motiváciou je pre neho láska k športu. Jazdí na horskom bicykli, napriek tomu preferuje, najmä na dlhšie vzdialenosti, asfaltový povrch. Z ciest vraj nemá žiadne pikošky, okrem stretnutia s medveďom. „Obaja sme našťastie zareagovali rovnako, čo najrýchlejším útekom opačným smerom, takže všetko dobre dopadlo,“ spomína s úsmevom Michal.
Michal súťažil spolu s kolegami aj v kategórii tímov. Skupina štyroch cyklistov s názvom „Kempáči“ skončila s počtom najazdených 4 386 km na 9. mieste. V hoteli majú vytvorené podmienky pre všetkých zamestnancov, ktorí chodia do práce na bicykli. „Máme k dispozícii „parkovisko“ pre bicykle s nástennými držiakmi, samozrejme šatne aj sprchy,“ vymenúva.
Michal a jeho víťazstvo v číslach:
3027 km najazdil počas kampane „Do práce na bicykli“
46 jázd absolvoval počas júna – v tomto mesiaci mal dokonca 7 dní voľna
141 hodín strávil na bicykli
3 hodiny trvala priemerne jedna jazda
131 kilometrov prešiel v priemere za deň
Cyklistika sa teší veľkej obľube aj v slovenských veľhorách. V regióne Vysokých Tatier je viac ako 300 km značených cyklotrás, stačí si vybrať podľa ich náročnosti. Tie najnáročnejšie samozrejme ponúkajú aj najkrajšie výhľady.
Cyklotúry, ktoré odporúča Michal:
- Štrbské Pleso – Kežmarské žľaby (Mokriny) – Spišská Belá – dlhšia túra, ktorá lemuje masív Vysokých Tatier
- Štrbské Pleso – Východná – dlhšia túra, nazývaná aj „50 odtieňov zelenej“
- Štrbské pleso – Popradské pleso – kratšia túra spájajúca dve tatranské plesá
Cieľom národnej kampane „Do práce na bicykli“ je podpora rozvoja nemotorovej, predovšetkým cyklistickej dopravy v mestách. Ministerstvo dopravy a rozvoja SR a národný cyklokoordinátor chcú tiež týmto podujatím už po deviatykrát vyzvať samosprávy, aby vytvárali kvalitné podmienky pre ekologické druhy dopravy a tiež motivovať zamestnávateľov, aby v sídlach spoločností budovali pre svojich zamestnancov dochádzajúcich do práce na bicykli vhodné podmienky. Projekt trval od 1. do 30. júna 2022.
Atraktívne kostýmy, gondoliéri, zrkadlové sochy, príjemná hudba, výnimočná atmosféra na brehu najznámejšieho tatranského plesa. Do Vysokých Tatier sa vracia Benátska noc.
Pri príležitosti 150. výročia založenia osady Štrbské Pleso ožije prístav člnkov pravou talianskou atmosférou. „Podujatie Benátska noc prinesie do prístavu člnkov a jeho okolia účinkujúcich v dobových barokových kostýmoch, gondoliérov, atraktívne zrkadlové sochy a hudobný program. Okrem príjemnej prechádzky okolo plesa či člnkovania budú mať návštevníci možnosť ochutnať aj tradičné talianske špeciality z regiónu Benátsko,“ informovala Lucia Blašková, riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry, ktorá je hlavným organizátorom podujatia.
V prístave na Štrbskom plese budú mať hostia k dispozícii spolu 22 člnov, aby si príjemný podvečer a jeho výnimočnú atmosféru mohli vychutnať aj priamo z hladiny jazera. V hudobnom programe sa predstavia Richard Rikkon, Berco Balogh, Eva Máziková, Vincen Jaš, Gioia – Matej Vánik či talianský spevák Daniyel.
Benátska noc na brehu Štrbského plesa nie je žiadnou novinkou. „Benátska noc v Tatrách má svoju tradíciu dlhú niekoľko desaťročí. Príjemné podvečerné podujatie spojené s člnkovaním, hudbou a dobrým jedlom dotváralo výnimočnú atmosféru tohto miesta už v minulých desaťročiach. Preto sme radi, že tak ako sa podarilo vrátiť na hladinu jazera člnkovanie, tak návštevníci budú môcť po obnovení tradície zažiť už po 7-krát aj Benátsku noc,“ vysvetlil šéf organizačného tímu Lukáš Brodanský. Atraktívnou súčasťou Benátskej noci bude aj maketa originálnej benátskej gondoly, ktorá bude vystavená na brehu ako originálny fotopoint s panorámou plesa a tatranských štítov. Benátska noc na Štrbskom Plese sa uskutoční v sobotu 23. júla 2022 v čase 15:00 – 21:30 hod, člnkovanie bude možné len do 20:00 hod. Vstup na podujatie je bezplatný.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Vietor, slnko aj dážď si v nedeľu 10. júla 2022 do podtatranskej obce Štrba prišlo užiť 567 bežcov zo siedmich krajín. Na štart 44. ročníka Malého štrbského maratónu sa opäť postavili kvalitní keňskí bežci aj množstvo detí. Naposledy sa podujatie v celom programe uskutočnilo pred pandémiou v roku 2019, kedy okrem účastníckeho rekordu 821 bežcov prekonal Keňan Simon Kamau Njeri s časom 1:39:33 hod. 20 rokov starý rekord Ukrajinca Oresta Babyaka. Členovia rakúskeho klubu Run2Gether, ktorý reprezentuje aj Njeri, sa vrátili pod Tatry, aby sa opäť pokúsili prepísať historické tabuľky. Geoffrey Githuku Chege, víťaz z rokov 2016 a 2018 a jeho krajan Gilbert Kiprotich Kemoi, ktorý v roku 2017 ovládol stupeň víťazov na jubilejnom 40. ročníku, ukázali svoje kvality hneď po štarte a od začiatku si vytvárali náskok. Po prebehnutí obcou Šuňava sa Chege začal svojmu krajanovi vzdiaľovať a na obrátke v Liptovskej Tepličke v čase 0:51:41 hod. mal už od Kemoi-a náskok viac ako dve minúty. S časom 1:01:05 na obrátku dobehli spoločne traja Slováci Erik Repák, Jozef Urban a Tomáš Kopčík a takmer 4 minúty po nich obrátkou prebehla aj najrýchlejšia žena Iveta Furáková. Cestou späť do Štrby sa už bežci museli vysporiadať aj so silným dažďom. Geoffrey Githuku Chege svoj náskok zvýšil o ďalšie tri minúty, no na traťový rekord a ani svoj osobný rekord z roku 2016 mu to nestačilo. Cieľom prebehol v čase 1:41:44 hod. Gilbert Kiprotich Kemoi z rovnakého klubu Run2gether sa umiestnil na druhom mieste s časom 1:47:54 hod. Svoj osobný rekord si vylepšil Erik Repák z BKO Vyšná Myšľa, ktorý s časom 1:54:13 hod. obsadil tretie miesto. Pod dve hodiny sa dostalo 8 bežcov, medzi nimi aj rodák zo Štrby Tomáš Gemza s časom 1:59:23 hod. Medzi ženami bola najrýchlejšia Iveta Furáková z klubu ŠK Detva v pohybe, ktorá zvíťazila s časom 2:07:18 hod. Minuloročná víťazka Hana Vičarová (ČR,Fénix Sport Blansko) obsadila s časom 2:10:25 hod. druhé miesto a v čase 2:14:23 hod. dobehla tretia Monika Kubáková (TJ Obal Servis Košice). Ženský rekord 01:54:21 z roku 2000 drží aj naďalej česká atlétka Alena Peterková. 31 kilometrovú trať tento rok odbehlo 114 bežcov a v aktualizovaných historických tabuľkách sa od prvého ročníka nachádza spolu už 2290 maratóncov.
Organizátori opäť pripravili aj 10 kilometrovú trať okolo zaniknutej stredovekej osady Šoldov. Tú tentokrát absolvovalo 176 bežcov a 54 Nordic Walkerov. Medzi bežcami boli najrýchlejší Henrich Hasch (35:13 min., Run For Fun), Pavol Orolín (35:36 min., Tatragoat SLOVAKIA) a Lukáš Kubička (36:07 min., AK ZŤS Martin). Najrýchlejšie ženy boli Paulína Bednárová (43:18 min., Bratislava), Veronika Hnátová (44:27 min., Active life team) a Natália Belovičová (44:34 min., Kovalchuk team). Preteky v severskej chôdzi sú zaradené aj do nového Slovenského pohára Nordic Walking a desiatku najrýchlejšie absolvovali Viktor Lapšanský (1:09:25 hod. NW Stará Ľubovňa) a Jana Kovárová (1:12:53, ŠK Štrba). Čas medzi štartom a dobehom prvých pretekárov na 10 a 31 km tratiach vyplnili preteky mládeže. Na tratiach od 150 metrov po 2,5 kilometra spolu súťažilo 223 detí a každý si z cieľa odniesol detskú účastnícku medailu a malý balík sladkých odmien. Aj starší bežci si domov okrem nových zážitkov odniesli niekoľko suvenírov. V štartovom balíku si našli jedinečné účastnícke tričko, v cieli získali účastnícku medailu, bohaté občerstvenie a spoločne mohli diskutovať pri obede alebo vo fanzóne a po spracovaní všetkých médií si budú na webe môcť pozrieť výsledky s cieľovým videom a stiahnuť účastnícky diplom. Divákom spestrovala program ľudová hudba, moderátor a prvýkrát mohli sledovať výsledky z medzičasu a cieľa aj na veľkoplošnej obrazovke. Po vyhlásení výsledkov bola vyžrebovaná aj divácka tombola.
Organizátorom MŠM je Obec Štrba, Obec Liptovská Teplička, Športový klub Štrba, Oblastná organizácia cestovného ruchu Vysoké Tatry a viac ako stovka dobrovoľníkov prevažne z obce Štrba, ktorá sa pod vedením organizačného výboru MŠM na tieto preteky pripravujú niekoľko mesiacov. Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a s finančnou podporou Prešovského samosprávneho kraja. Vysokú úroveň pretekov sa darí udržať aj vďaka výraznej podpore množstva partnerov zo súkromného sektora.
Organizačný výbor MŠM, info@skstrba.sk, www.maraton.skstrba.sk
TATRANSKÁ LOMNICA (14. júla 2022) –Expozícia tatranskej prírody, známa skôr ako botanická záhrada, sa teší priazni návštevníkov už tri desaťročia. Po prvýkrát si ju verejnosť mohla obzrieť 15. júla 1992. Odvtedy jej bránami prešlo viac ako štvrť milióna ľudí. Tí, ktorí ju navštívia tento piatok, budú mať vstup zdarma.
Hoci najkrajší pohľad na areál botanickej záhrady býva v máji a júni, keď kvetena doslova hýri všetkými farbami, aj v týchto dňoch je čo obdivovať. „Momentálne ešte kvitne plesnivec alpínsky, kruštík močiarny či kurička vápencová. Pri prechádzke expozíciou návštevníci však zaregistrujú aj prilbicu tuhú, klinček včasný, hlaváč fialový lesklý alebo vičenec horský. Väčšina rastlín však už odkvitla, keďže najprv bola dlho zima a potom prišli horúce dni,“ hovorí botanička Zuzana Kyselová, ktorá je zároveň odbornou garantkou Expozície tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici.
Zámer zriadiť verejne prístupnú záhradu pôvodnej tatranskej flóry sa objavil už v nariadení Zboru povereníkov z roku 1952, teda len tri roky po vzniku národného parku. Samotná myšlienka však žila dávno predtým. Trvalo ďalších tridsaťpäť rokov, kým ju vôbec začali stavať. Pôvodne mala vyrásť na Štrbskom Plese, napokon sa jej domovom stala Tatranská Lomnica. Do výstavby sa vtedajšia Správa TANAP-u pustila v máji 1987, keď bolo neďaleko vtedajšej zotavovne Odborár vysadené prvé alpínum. S dokončením sa rátalo v auguste 1989, no nakoniec privítala expozícia prvých návštevníkov privítala až v polovici júla 1992. Obdivovať mohli vyše sto druhov rastlín, dnes je ich v ôsmich vápencových a žulových alpínach či mokradiach vyše tristo.
„Bolo to náročné. Keď sa vysádzalo žulové alpínum, pomáhala celá výskumná stanica. Dnes by sa už asi nikto dobrovoľne do takejto akcie nepustil. Vytvorili sme si skupiny rastlín podľa ekologických nárokov a sama som si zakreslila, čo sa kde v areáli vysadí,“ spomína botanička, ktorá spolu s Rudolfom Šoltésom a Annou Šoltésovou mala na starosti biologický a floristický inventár. Botanici sa zamerali nielen na vzácne, ale i atraktívne druhy. A to ani tak nie preto, aby ulahodili oku návštevníka, ale preto, aby vytvorili genofondovú rezervu, ak by sa náhodou niečo stalo s rastlinkami v prírode. „Poslaním expozície nie je len ukázať ľuďom rôznorodosť tatranskej kveteny, ale predovšetkým zachovať genofond vzácnych a ohrozených druhov,“ prízvukuje odborná garantka expozície. Keďže o karpatskú flóru majú záujem aj iné botanické záhrady, prostredníctvom programu bezplatnej medzinárodnej výmeny semien, ktorý zastrešuje Botanická záhrada Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, sa potomstvo tatranských rastlín dostáva do rôznych kútov sveta.
Pôvodný zámer bol vybudovať akési Tatry v malom, v expozícii sa dokonca počítalo aj s rehabilitačným strediskom pre zvieratá, ktoré sa už nedokážu vrátiť späť do prírody, no napokon z toho zišlo. Vstupný areál je dielom architekta Pavla Repku, okrem projekčnej kancelárie zo Žiliny sú pod projektom podpísané aj vtedajšie Severoslovenské štátne lesy a Výskumná stanica TANAP-u. Plastiku pred vchodom, ktorá symbolizuje ťažký život rastlín uprostred drsnej skalnej prírody, navrhol sochár Štefan Kovaľ. V súčasnosti kolorit botanickej záhrady dotvárajú vodopády, potôčky a jazierka, v areáli s rozlohou 3,2 hektára sa nachádza aj geologická miniexpozícia či pamätné miesto venované šíriteľom myšlienky ochrany prírody, významným botanikom, zoológom i zakladateľom Tatranského národného parku.
Prechádzka botanickou záhradou je atraktívna najmä v máji a júni, keď kvitne väčšina rastlín. Okrem notoricky známych zástupcov tatranskej flóry návštevníci v expozícii nájdu napríklad aj rastlinky, na ktoré pri potulkách prírodou nemajú šancu ani len natrafiť, keďže sa „usadili“ ďalej od turistických chodníkov. „Rastie tu napríklad trávnička alpínska či iskerník zakoreňujúci, ktoré sa na Slovensku vyskytujú len na jednom jedinom mieste, a to práve v Tatrách,“ konkretizuje botanička. Súčasťou areálu je i zásobná záhrada, kde si pracovníci expozície dokážu vzácne rastlinky predpestovať. Časť z nich dokonca ponúkajú na predaj. Záujmu sa tradične teší najmä plesnivec alpínsky, horec Clusiov a dryádka osemlupienková.
Prejsť sa botanickou záhradou môžu milovníci flóry každý deň až do 18. septembra. Do konca letných prázdnin bude otvorená od 9.00 do 17.00 hodiny. Na jeseň sa otváracie hodiny o niečo skrátia, prehliadku tatranskej kveteny budú musieť návštevníci stihnúť do 15.00 hodiny. Za vstup do expozície zaplatia dospelí 2,50 eura, deti do šesť rokov si ju pozrú grátis. V ponuke je aj zvýhodnené vstupné, ktoré okrem prehliadky botanickej záhrady zahŕňa i návštevu Múzea TANAP-u. Mimochodom, šancu zoznámiť sa so vzácnymi druhmi tatranskej flóry už niekoľko rokov majú aj nevidiaci. Hneď pri vstupe nájdu informačný panel s popisom biotopov v Braillovom písme spolu s plastickou mapou celého areálu. Pre slabozrakých sú pripravené špeciálne lupy, ktoré im uľahčia čítanie menoviek pri jednotlivých rastlinkách.
