TATRANSKÁ LOMNICA (7. novembra 2022) – V slovenských a poľských Tatrách bude zimovať minimálne 1 222 kusov kamzičej zveri. K číslam dospela Správa TANAP-u po prvýkrát s pomocou špeciálnej aplikácie, ktorá ukončila éru pokrčených papierových hárkov a priniesla presnejšie i prehľadnejšie informácie.
Do dolín na slovenskej strane Tatier sa koncom októbra vybralo 117 sčítajúcich. Väčšina bola z radov pracovníkov Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá akciu zastrešuje, do terénu však v skorých ranných hodinách nastúpilo aj 41 ochranárov a lesníkov z iných subjektov i dobrovoľníkov. Zatiaľ čo jarné sčítanie zmarilo počasie, tento raz predpovede nesklamali. „Bol relatívne slnečný, no napriek tomu chladný deň. Kamzíky sa vypásali prakticky celý čas, zdržiavali sa na paši, neboli ukryté pred slnkom. Mali sme len vysokú oblačnosť a slabý vetrík. Ideálnejšie podmienky si pre sčítanie kamzíkov ani nevieme predstaviť,“ zhodnotila zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová. Za slovenské Tatry organizátori dospeli k číslu 858 kamzíkov, Tatrzański Park Narodowy nahlásil 364 kusov. Z celkového počtu 1 222 bolo 98 tohtoročných a 82 minuloročných mláďat. Sčítajúci spozorovali 176 capov a 338 samíc, ostatné jedince sa im rozpoznať nepodarilo. V dolinách zazreli aj medvede pasúce sa na brusniciach, v Západných Tatrách rozohnali čriedu kamzíkov orly skalné a potvrdili sa aj tendencie, že plachosť voči človeku strácajú krkavce.
Po dni v teréne nasleduje druhá, byrokratická časť, teda vyhodnocovanie zozbieraných informácií. Tie sa presunuli zo zhruba 120 papierových sčítacích hárkov do virtuálnej podoby vďaka aplikácii, ktorú v Tatrzańskom Parku Narodowom využili v tohtoročnom jarnom sčítaní, Slováci sa pridali túto jeseň. Aplikácia je prakticky prenesením sčítacieho hárka a mapovej časti do online podoby. „Do mapy sa navyše presne pridá bod, kde sčítajúci videli kamzíky, dokonca môžu vložiť aj fotku. Ak v teréne nie je signál, údaje sa zaznamenávajú a v signále sa prenesú priamo do databázy,“ vysvetlila Feriancová. Zatiaľ čo donedávna trvala „postprodukcia“ niekoľko dní, po zavedení aplikácie hovoria tatranskí zoológovia o hodinách. Navyše, aplikácia by mohla v budúcnosti poslúžiť aj pri monitoringu ostatných druhov, nielen živočíchov, ale aj rastlín a húb.
Kamzíky rátajú v Tatranskom národnom parku dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Jarné sčítanie je zamerané najmä na zisťovanie prírastkov mláďat, jesenné zasa na monitoring počtu zveri pred zimou. Rekord si aj naďalej drží jeseň 2018, keď bolo do sčítacích hárkov zapísaných celkovo 1 431 kamzíkov.
Zdroj: Mgr. Martina PETRÁNOVÁ, Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici
Zažite októbrové babie leto vo Vysokých Tatrách, ktoré v sebe ukrýva dokonalé spojenie pestrofarebnej jesene, zimnej turistiky, horúcich wellnessov či výhľadov z lanoviek.
Po rušnej a teplej letnej sezóne dorazila pod Vysoké Tatry obľúbená jeseň, ktorú však po chvíli na štítoch a vysokohorských chatách vystriedal sneh a zimná nálada. Pri turistike tak netreba zabúdať na overenie počasia, teplé oblečenie, čaj či horské poistenie. Všetky turistické chodníky sú otvorené a lákajú rôznorodosťou ročných období až do konca októbra. Tichá príroda v spojení s lahodnou polievkou na ktorejkoľvek chate vyčarí úsmev naozaj každému.
Pre tých, ktorých viac láka teplé občerstvenie alebo výhľady do doliny, ako samotná turistika sú zas v prevádzke obľúbené lanovky. Očarujúce výhľady v pohodlí kabínky zavŕši pekná fotka pri zasneženej kosodrevine. Skalnaté pleso, Solisko, Hrebienok alebo Lomnický štít sú tak na dosah naozaj každému. Výlety však netreba odkladať, od novembra budú priebežne na lanových dráhach prebiehať každoročné technické údržby.
Pobyt na čistom tatranskom vzduchu je nakoniec možné zavŕšiť horúcimi bublinkami vo voňavom wellnesse. Načerpajte energiu pred zimou, doprajte si relax vo vírivkach, nechajte sa rozmaznávať masážami a zohrejte sa v saune. Región Vysoké Tatry ponúka naozaj pestrý výber masáží, sáun, bazénov i toboganov pre deti. Všetko na jednom mieste sa však dá zažiť v Aquacity Poprad. Okrem toho nechýbajú ani zaujímavé galérie a múzeá, plné atrakcií, zážitkov a nadšenia či pohodlné reštaurácie plné gastronomických nadšení.
Netreba zabúdať ale ani na krásne mesto Poprad, ktoré je bránou do Vysokých Tatier. Množstvo kultúrnych pamiatok s krásnym okolím dodá prechádzkam ozajstné čaro. Obzerať je možné zachovalé historické námestie Spišskej Soboty s kostolom a zvonicou i samotné námestie sv. Egídia v centre Popradu. Lákadlom je i prehliadka kostolnej veže, či pokojné okolie Kvetnice s lomom a umeleckými drevorezbami. Obdivovanie kultúrnych pamiatok si môžete spríjemniť lahodnou kávou a gastronomickými zážitkami, na ktoré sa môžete tešiť v miestnych reštauráciách.
Jeseň v Tatrách patrí jednoznačne k najkrajším obdobiam v roku a vychutnať si ju je možné podľa ľubovôle naozaj dosýta. Či už športovo, aktívne alebo len na oddych a „dobitie bateriek“, určite bude dokonalým pohladením duše aj tela. Veď Tatry sú predsa liek!
TATRANSKÁ LOMNICA (28. septembra 2022) – Po tatranských dolinách prídu na rad aj tatranské plesá. V rámci akcie Čisté vody sa už tento piatok potápači ponoria pod hladinu štyroch tatranských plies, aby ich zbavili odpadkov po letnej turistickej sezóne. Spolu s nimi vyčistia aj zaplavený kameňolom v popradskej Kvetnici.
Ostatné dva roky sa pre pandémiu akcia uskutočnila len na individuálnej báze, túto jeseň však potápači vyčistia Velické, Popradské, Štrbské a Nové Štrbské pleso opäť spoločne. „Najradšej by sme boli, keby sa už pod hladinou tatranských plies nenašlo nič, žiaľ, stále sa presviedčame, že Čisté vody majú svoje opodstatnenie. Hoci je pravda, že neporiadku v porovnaní s obdobím, keď sme jazerá začínali čistiť, značne ubudlo a odpad, ktorý nájdeme, je spravidla staršieho dáta,“ konštatuje Peter Spitzkopf, koordinátor 29. ročníka akcie, ktorej organizátorom je Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici v spolupráci s Potápačskou školou TECHNICAL DIVING Spišská Nová Ves, Potápačskou školou LE DIVERS z Levoče, Nemocnicou Košice Šaca a. s., 1. súkromná nemocnica a Potápačským klubom Vodnár z Popradu.
Ďalšie plesá upratujú potápači priebežne počas letnej sezóny, tento rok však vysokohorskú časť akcie, ktorá je známa ako Čisté vody v oblakoch, vynechali. Okrem spomínaných štyroch tatranských plies v piatok taktiež vyčistia zaplavený kameňolom v popradskej mestskej časti Kvetnica. V minulosti boli súčasťou akcie i viaceré potoky, potápači podali pomocnú ruku dokonca aj svojim poľským kolegom a spoločne upratali krakovský lom Zakrzówek a Morské oko. Za takmer tri desaťročia urobili spolu 1 867 ponorov a na breh vyniesli 7 088 kilogramov odpadkov.
Vo vreciach sa ocitlo skutočne všeličo. Kuriozitou bol napríklad tomahavk z natáčania filmu Náčelník Veľký Had (1967), ktorý s legendárnym Gojkom Mitićom v hlavnej úlohe nakrúcali v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na Štrbskom plese. Práve z tohto jazera v minulosti potápači vylovili aj historické svietniky, hokejové bránky, sedačku z električky či gátrové píly na rezanie ľadu, ktorý sa kedysi zo Štrbského Plesa vozil i do reštaurácií v Pešti. V súčasnosti končia v plesách najmä obaly od potravín, plastové poháriky či sklenené fľaše.
Akcia Čisté vody je súčasťou Medzinárodného festivalu potápačských filmov, ktorého 37. ročník štartuje už zajtra na Štrbskom Plese. Svoju tvorbu na ňom predstavia filmári a fotografi z rôznych kútov sveta. O Grand Prix v kategórii film rozhodne festivalová porota v sobotu večer, kedy návštevníci spoznajú aj meno TOP fotografa, ktorý získa ocenenie za autorské portfólio.
Zdroj: Mgr. Martina PETRÁNOVÁ, Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici
V poslednú septembrovú sobotu sa dobrovoľníci už po štyridsiaty štvrtý raz pustia do upratovania Tatranského národného parku po letnej turistickej sezóne. Do akcie Čisté hory sa môže zapojiť ktokoľvek, kto má pozitívny vzťah k prírode a chuť pomôcť odbremeniť prírodné prostredie od odpadu, ktorí v ňom zanechali neporiadni návštevníci.
„Tento ročník bude odpočtovaný v rámci celoslovenskej akcie Čisté Slovensko, ktorú iniciovalo Ministerstvo životného prostredia SR. Zúčastniť sa môže ktokoľvek, stačí prísť na niektoré z nástupných miest, kde dobrovoľníci dostanú vrecia na odpad a môžu sa pustiť do práce,“ hovorí koordinátor podujatia Igor Stavný zo Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Zoznam nástupných miest nájdete na www.tanap.sk.
Nástupné miesta sa nachádzajú od Oravy až po Tatranskú Javorinu, celkovo je ich desať. Oblasť od Sivého vrchu po Kamenistú dolinu bude pod patronátom jednotlivých strážcov prírody. Trasy, po ktorých sa vydajú dobrovoľníci, povedú rovnako ako po minulé roky predovšetkým po turistických chodníkoch, avšak upratovať sa budú aj iné miesta. „Na jednej strane nás teší, že popri turistických trasách nachádzame z roka na rok čoraz menej odpadu, no zatiaľ si, žiaľ, stále nemôžeme povedať, že akcia Čisté hory už stratila svoje opodstatnenie. Momentálne ako veľký problém vnímame neporiadok popri cestách, najmä v okolí odpočívadiel a do budúcna by sme pozornosť dobrovoľníkov chceli upriamiť aj na niektoré lokality v intravilánoch,“ konštatuje Stavný.
Hoci je pre Čisté hory už tradične vyhradená posledná septembrová sobota, väčším skupinám sa organizátori podujatia snažia vyjsť v ústrety aj inokedy. „Túto možnosť radi využívajú hlavne školy, ale prihlásili sa nám aj ďalší záujemcovia, ktorí by chceli prísť v skoršom či neskoršom termíne,“ dodáva koordinátor akcie. Každý, kto sa do upratovania zapojí, už tradične získa pamätnú samolepku.
Čisté hory začali svoju históriu písať ešte v roku 1979. Až do vlaňajška sa podujatie konalo súbežne v Tatranskom i Pieninskom národnom parku. Za viac ako štyri desaťročia sa prírodné prostredie podarilo odbremeniť od približne 65 ton odpadu. Rekordným bol rok 1980, keď účastníci Čistých hôr vyniesli z dolín až 7 655 kilogramov neporiadku, pričom až 3 700 kilogramov vyzbierali v okolí Skalnatého plesa. Akcia doteraz prilákala zhruba 47-tisíc dobrovoľníkov, okrem škôl prejavili o ňu záujem napríklad aj firmy, ktoré v Tatrách pre svojich zamestnancov organizujú teambuildingy.
Tak ako sa očakávalo, v lete 2022 Slováci húfne vycestovali do zahraničia najmä za morom a chýbali tak v domácich destináciách, vrátane Regiónu Vysokých Tatier. Tento pokles bol u domácich ubytovaných návštevníkov v lete 2022 v porovnaní s letom 2021 až – 30%.
Vrátili sa turisti zo zahraničia, ktorých v lete 2021 obmedzili prísne pravidlá pre cestovanie na Slovensko, pribudlo ich až 70%, čím bol celkový výsledok letnej sezóny 2022 v porovnaní s letom 2021 nižší len o cca – 5%. V absolútnych číslach tak bolo v lete 2022 v RVT ubytovaných cca 133 000 návštevníkov v porovnaní s letom 2021, kedy ich bolo 140 000.
Čo sa týka jednotlivých mesiacov, v júli 2022 bol v RVT v porovnaní s júlom 2021 zaznamenaný pokles ubytovaných návštevníkov o – 11,6%. Údaje Štatistického úradu za mesiac august ešte oficiálne nie sú dostupné, podľa prieskumu priamo u tatranských ubytovacích zariadení bol august podobný alebo rovnaký v obsadenosti ako v roku 2021, celkový výsledok za letnú sezónu teda vo Vysokých Tatrách budeme zrejme vyhodnocovať ako priemernú, s miernejším poklesom ako sa na začiatku leta javilo, august aj vďaka priaznivému počasiu dobiehal chýbajúcu návštevnosť z júla.
Keď zoberieme jednodenných návštevníkov, v lete 2021 ich bolo cca 840 tis., v lete 2022 cca 800 tis. V lete 2019 navštívilo Vysoké Tatry 865 tis. turistov.
Čo sa týka štruktúry návštevníkov, v lete 2022 bol pomer domácich a zahraničných návštevníkov 63% : 37%, v porovnaní s letom 2021, kedy bol tento pomer 82% : 18%. Vrátili sa tradiční zahraniční návštevníci v poradí Češi, Poliaci, Maďari, návštevníkov zo západnej Európy, či zámoria však bolo stále výrazne menej, ako v minulosti. Do Vysokých Tatier sa vrátili aj klienti z Izraela, zvýšenú mieru návštevnosti vidíme u turistov z Pobaltských krajín, pokles je u Nemcov, a celkovo západných krajín, u ktorých zrejme stále rezonuje téma vojny.
Pri porovnaní globálnych výsledkov CR za prvých 7 mesiacov roku 2022 na Slovensku s tými našimi v Tatrách, treba konštatovať, že pokles ubytovaných návštevníkov na Slovensku za 7 mesiacov v porovnaní s rokom 2019 je stále takmer 30%, pričom v našej OO CR RVT je tento pokles 17,91%
„Horským strediskám vo Vysokých Tatrách z pohľadu na dlhodobý priemer chýba približne 20 % klientely. Rovnako ako v celom regióne to bol na začiatku výpadok domácich, príjemným prekvapením bol návrat návštevníkov z okolitých krajín. Vyhodnocujeme, že pokles okolo 10 % možno pripísať mixu zahraničných návštevníkov z celého sveta, ktorí sa pravdepodobne obávali cestovať do regiónu v nadväznosti na blízkosť východnej hranice s Ukrajinou“ uvádza Lukáš Brodanský za Tatry Mountain Resorts.
„V popradskom AquaCity kopírovalo chovanie zákazníkov dianie vo Vysokých Tatrách. Bilancia návštevnosti aquaparku je oproti roku 2021 lepšia, avšak oproti referenčnému roku 2019, je pokles cca 20%, konkrétne u Slovákov je to približne 15%. Začiatok leta bol mierne rozpačitý, nevedeli sme vyhodnotiť čo sa deje, keďže sa leto rozbiehalo pomaly, na konci leta však konštatujeme pozitívny výsledok, aj vďaka priazni počasia. Veríme predovšetkým, že ďalšie leto už nebudeme riešiť žiadnu kritickú tému ako pandémia, či aktuálna energetická kríza,“ konštatovala Lenka Chovancová, marketingová manažérka AquaCity Poprad.
„ Vysoké Tatry sú tradičnou destináciou, ktorej najväčším lákadlom je tatranská príroda a štíty. To potvrdzuje aj záujem klientov a ich dopyty počas letnej sezóny. V našich tatranských informačných kanceláriách sa najviac zaujímali o možnosti turistiky, nasledovali podujatia, informácie o lanovkách a aktivity po turistike ako napr. galérie. Tento rok sa opakovali otázky aj na tému medveďov a bezpečnosti – niektorí turisti ich chceli stretnúť, väčšina sa im chcela samozrejme vyhnúť.
Najviac negatívnych podnetov bolo už tradične na kapacitu električiek, nedostatok spojov, ľudia reagovali aj na zvýšenie cien služieb v regióne. V tatranských informačných kanceláriách sú zamestnanci pripravení na rôzne otázky, ale jedna pikoška z leta je napríklad otázka – aké sú televízne programy na Lomnickom štíte? Turistom vo Vysokých Tatrách chýba aj verejná práčovňa„ vyhodnocuje letnú sezónu Lenka Rusnáková, riaditeľka ZCR.
Oblastná organizácia oslovila hotelierov aj s témou blížiacej sa zimnej sezóny a energetickej krízy. Predpoveď na zimu aj od hotelierov je podobná: „ neplánujeme zásadne obmedzovať prevádzku, lebo nemôžeme znížiť kvalitu služieb pre hostí, tiež si nemôžeme dovoliť zvýšiť ceny výrazne v čase, kedy sa zdražuje všetko. Skôr plánujeme služby doplniť a vylepšiť, aby sme prilákali viac hostí, šetriť plánujeme na prevádzkových a personálnych nákladoch. Dôležité pre hotelierov je, ako budú fungovať ďalšie služby – ako bežecké a zjazdové trate, ceny skipassov a služieb v regióne. Ak bude všetko drahšie, vládnu obavy, že ľudia zimnú dovolenku vynechajú“.
„Veľa podnikateľov však plánuje minimálne počas mimosezóny radikálnejšie obmedzenia – nebudú poskytovať služby napr. počas celého týždňa. Zhodujú sa, že nárast energií znamená nárast cien v službách cestovného ruchu a je najvyšší čas aby štát zakročil a predstavil konkrétne plány a opatrenia“.
Letnú sezónu celkovo hodnotíme ako dobrú, na zimnú sezónu sa pripravujeme ako na nevyspytateľnú. Verili sme, že už skončí doba neustáleho prispôsobovania sa situácii a budeme môcť plynule pracovať, zlepšovať, venovať sa iba hosťom a turistom, zatiaľ však už tretím rokom v našom sektore cestovného ruchu pokračujú rôzne turbulencie, ktoré sa snažíme ustáť s najlepším možným výsledkom“ uzatvára bilancovanie uplynulých mesiacov riaditeľka Oblastnej organizácie Región Vysoké Tatry, Lucia Blašková.
Zdroj: OOCR Región Vysoké Tatry – Lucia Blašková, výkonný riaditeľ
TATRANSKÁ LOMNICA (20. septembra 2022) – Uplynulý víkend privítala Expozícia tatranskej prírody posledných návštevníkov tejto sezóny. Vzácne druhy tatranskej flóry budú môcť záujemcovia obdivovať až budúci rok v máji, kedy by botanická záhrada mala po zime opäť otvoriť svoje brány
Za uplynulé štyri mesiace sa expozíciou prešlo celkovo 13 600 návštevníkov, čo je o 2 610 viac ako minulú sezónu. „Po predchádzajúcich dvoch rokoch, keď štatistiky ovplyvňovali obmedzenia súvisiace s pandémiou koronavírusu, sa na čelo rebríčka návštevnosti opäť vrátil jún, pre ktorý sú typické školské výlety. V lete bol o botanickú záhradu záujem už tradične najmä zo strany rodín s prázdninujúcimi deťmi a na jeseň si jej návštevu odložili predovšetkým seniori. Väčšinou si ľudia prechádzku areálom pochvaľovali, oceňovali, že aspoň takto môžu vidieť kúsok autentickej tatranskej prírody, no našli sa aj takí, ktorých by potešilo, keby sme mali otvorené celoročne a pestovali rastlinky v skleníkoch, “zhodnotila uplynulú sezónu Expozície tatranskej prírody jej vedúca Janka Černická zo Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Na ploche 3,2 hektára mohli návštevníci v ôsmich vápencových a žulových alpínach a mokradiach aj túto sezónu obdivovať celkovo vyše 330 druhov bylín a drevín, počnúc rastlinstvom podhorských lúk cez lesný podrast až po vegetáciu alpínskeho a subniválneho stupňa. V septembri už väčšina rastlín býva odkvitnutá, preto sa botanickú záhradu oplatí navštíviť hneď po jej otvorení. Ani oneskorenci však neobídu úplne naprázdno. „Tradičným ohlasovateľom konca sezóny sú svetlofialové kvietky astry spišskej, ktorá je ozdobou expozície práve na jeseň. Spolu s ňou potešili posledných návštevníkov aj pochybok nízky či dušovka alpínska, ktoré doslova nabrali druhý dych. Svoje zakvitnuté hlávky však ukázali i ľan trváci konáristý, jastrabník alpínsky, žltohlav najvyšší či devätorník veľkokvetý,“ konkretizovala vedúca expozície.
Vybrané druhy kvetov a drevín si mohli návštevníci aj kúpiť. Dokopy sa počas tejto sezóny predalo 2 376 sadeničiek rastlín, 222 sadeníc stromov a 226 kusov semien. Najväčší záujem bol už tradične o plesnivec alpínsky, horec Clusiov, dryádku osemlupienkovú a astru alpínsku. Spomedzi drevín boli v kurze kosodrevina, limba, jedľa či borovica.
Aj keď je botanická záhrada od dnešného dňa pre návštevníkov zatvorená, jej zamestnancov čaká v nasledujúcich týždňov množstvo práce. Celý areál vrátane jazierok musia totiž pripraviť na prezimovanie a už koncom októbra začnú vysievať aj semienka rastlín, aby bolo čo obdivovať počas ďalšej sezóny, ktorá by mala v expozícii odštartovať na budúci rok v máji. Dovtedy sa môžu nadšenci tatranskej flóry kochať kvetenou v priestoroch neďalekého Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde v presklených vitrínach a diorámach znázorňujúcich jednotlivé vegetačné stupne nájdu približne 150 druhov kvetov vrátane tých, ktoré sa v botanickej záhrade nedajú dopestovať.
Zdroj: Mgr. Martina PETRÁNOVÁ, Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici
Výsledky minulotýždňovej inventúry sú už známe. Za jediný deň prešlo vysokohorským prostredím Tatranského národného parku celkovo 23 287 turistov a cyklistov. Okrem slovenčiny, češtiny a poľštiny bolo počuť aj španielčinu, francúzštinu, nemčinu či maďarčinu. Najnavštevovanejším miestom bol tentokrát Hrebienok, ktorý po dvoch rokoch v počte návštevníkov tromfol Popradské pleso.
Zo Starého Smokovca sa ich tam lanovkou vyviezlo 2 779, pešo sa vybralo 1 220 návštevníkov a 37 vsadili na bicykel. V štatistikách pribudlo tiež jedenásť psov. Len pre porovnanie, minulý rok na Hrebienok zavítalo dokopy 3 818 turistov, ďalších 63 si to zo Starého Smokovca vyšliapalo na bicykli. Spolu s nimi zaregistrovali v tejto lokalite aj dvanásť psov. Druhú priečku v rebríčku návštevnosti obsadilo Popradské pleso, kam sa tento rok vybralo „len“ 3 859 turistov. Zatiaľ čo túru po asfaltke od železničnej zastávky uprednostnilo 2 071 návštevníkov, zvyšných 1 788 sa k plesu dostalo červeno značeným turistickým chodníkom zo Štrbského Plesa. Ďalších 139 vyšlo k Popradskému plesu na bicykli. Z oboch smerov mierilo do tejto lokality 76 psov. Vlani toto miesto navštívilo 4 180 turistov, 148 cyklistov a 62 psov.
Okrem Hrebienka a Popradského plesa bolo v kurze už tradične aj Skalnaté pleso, ktoré si za svoj cieľ zvolilo 2 958 ľudí. Z nich sa 2 731 vyviezlo lanovkou. Z Tatranskej Lomnice sa týmto smerom vydalo aj jedenásť cyklistov a päť psov. Len pre porovnanie, minulý rok navštívilo lokalitu 2 566 ľudí, deväť cyklistov a tri psy. Sedačka zo Štrbského Plesa na Solisko vyviezla 1 259 pasažierov, ďalších 233 sa tam vybralo pešo po modro značenom turistickom chodníku. Spolu s nimi zaevidovali aj päť psov.
Spomedzi dvojice sledovaných vrcholov si prvenstvo už tradične udržali Rysy, na ktoré z oboch strán Tatier vystúpilo 1 188 turistov, pričom 365 ich prišlo od Morského oka a 823 od Popradského plesa. Vlani si ich za cieľ svojej túry vybralo 819 ľudí. Na Kriváň mierilo 566 návštevníkov, minulý rok ho zdolalo 434 turistov. Aj v štatistikách štvornohých návštevníkov vedú Rysy. Ich vrchol zdolala trojica psov, na Kriváni stáli dvaja.
V oravskej časti Západných Tatier bola v kurze opäť najmä Roháčska dolina, ktorou sa v deň spočítania prešlo 1 182 návštevníkov, 52 cyklistov a 17 psov. Len pre porovnanie, vlani si do štatistík pripísala 1 079 peších turistov, 109 cyklistov a 30 psov. Tichú dolinu si tentokrát zvolilo 658 ľudí v sprievode ôsmich psov a 46 cyklistov. Minulý rok tu mierilo 279 turistov, 31 cyklistov a takisto osem psov. Lanovka na Brestovú prepravila 397 pasažierov, ďalších 59 vyšlo peši. Minulý rok sa ňou vyviezlo 534 ľudí, na svoje nohy sa spoľahlo 167.
Do liptovských dolín zavítalo 724 peších návštevníkov a 107 cyklistov. Spolu s nimi sa v sčítacích hárkoch ocitlo aj 31 psov. Vlani si ich za cieľ svojho výletu vybralo 1 012 ľudí vrátane 106 cyklistov a 30 psov. Najviac ľudí prešlo rovnako ako minulý rok Žiarskou dolinou. Kým vtedy tam v deň spočítania narátali 516 peších turistov, 70 cyklistov a 13 psov, teraz do štatistík pribudlo 429 pešiakov, 55 cyklistov a 10 psov.
Kým vlani bola cyklistami najviac vyhľadávaná predovšetkým oblasť Podbanského, tentokrát uprednostnili Popradské pleso, kde zaznamenali už spomínaných 139 cyklistov, z ktorých 65 vsadilo na e-biky. Obľube sa tešila aj trasa z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom, ktorú v deň spočítania využilo 121 cyklistov. Kôprovú dolinu zo sedla bicykla spoznávalo 107 návštevníkov. V Tichej doline ich narátali 114. Celkovo sa po Tatranskom národnom parku pohybovalo 885 cyklistov, z toho 316 na e-bikoch. Minulý rok to bolo 1 056 cyklistov, z nich 444 využilo e-biky.
Psičkári si aj tento rok vyberali najmä oblasť Popradského plesa, kde narátali dokopy 76 psov, v kurze však bolo aj Zelené pleso, kde sa v deň spočítania objavilo 36 štvornohých turistov. V Roháčskej doline ich zaevidovali sedemnásť, vlani ich bolo rovných tridsať. Dokopy v štatistikách pribudlo 282 psov, minulý rok napočítali 298 štvornohých turistov.
„Pri pohľade na preplnené parkoviská niektorí možno aj očakávali, že padne rekord a hoci sa tak nestalo, aj tieto čísla potvrdzujú, že ľudia hory stále vyhľadávajú. Pravdupovediac, počet návštevníkov nás ani tak neprekvapil, dalo sa predpokladať, že ich v tomto období bude dosť, skôr sme boli zvedaví na počet psov, keďže toto číslo v posledných rokoch nie je zanedbateľné a málokto si uvedomuje, aká je to enormná záťaž pre vysokohorské prostredie. Keď si to rozmeníme na drobné a predstavíme si, koľko exkrementov ostáva popri turistických chodníkoch, nehovoriac o ďalších negatívnych vplyvoch ako naháňanie či plašenie zveri štekotom, riziko prenosu chorôb, kúpanie sa psov v plesách či kolízne situácie s inými návštevníkmi, tak je evidentné, že tento problém treba riešiť. Určite sa to premietne aj do nového návštevného poriadku a pohyb psov bude v niektorých lokalitách úplne vylúčený,“ konštatuje Peter Spitzkopf, vedúci odboru prác celospoločenského významu Správy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Návštevnosť vysokohorského prostredia sa v najstaršom slovenskom národnom parku eviduje od roku 1972. Vďaka získaným údajom bude mať Správa TANAP-u ako správca územia prehľad nielen o tom, aká je zaťaženosť jednotlivých lokalít, ale dáta jej poslúžia napríklad aj pri plánovaní prostriedkov na údržbu turistickej a informačnej siete. Najviac turistov v polstoročnej histórii spočítania prešlo za jediný deň vysokohorským prostredím v roku 2020. V sčítacích hárkoch vtedy pribudlo 30 232 čiarok. Dovtedy si rekord držal rok 1980, keď v Tatrách narátali 26 520 turistov. Naopak, najmenej ich bolo v roku 2012. V deň spočítania ich zaevidovali „iba“ 7 660. Vlaňajšia inventúra priniesla číslo 22 437.
Zdroj: Mgr. Martina PETRÁNOVÁ, Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici
Tiché, radostné a edukatívne. Presne také budú Medvedie dni na Hrebienku, 14. ročník tradičného rodinného festivalu v srdci Vysokých Tatier.
Hrebienok, ktorý je v zime domovom Tatranského ľadového dómu, privíta cez víkend netradičný festival medveďov v novom formáte, ktorý mal svoju premiéru v roku 2019. Deti sa môžu tešiť na 2 dni plné medvedej zábavy a skvelej atmosféry v unikátnom prostredí Vysokých Tatier. „Tento rok budú Medvedie dni na Hrebienku o kúsok iné, o kúsok tichšie. Keďže chceme spoločne o prírode nielen rozprávať, ale zároveň aj ukázať, že nám na jej ochrane záleží, budú Medvedie dni v špeciálnom – tichšom režime. Veríme, že deťom i rodičom sa to bude páčiť spolu so zaujímavým edukačným programom, tichými vystúpeniami, rôznymi eko atrakciami, hrami a súťažami,“ informoval Lukáš Brodanský, manažér horského strediska Vysoké Tatry.
Na Medvedích dňoch sa deti dozvedia veľa zaujímavého o práci horských záchranárov, horských nosičov, na vlastných pleciach si budú môcť deti aj rodičia vyskúšať pravú nosičskú krošňu. Zaujímavé rozprávanie a spoznávanie prírody prostredníctvom lesnej pedagogiky predstaví Správa Tatranského národného parku, unikátny projekt sprievodcu náučnými chodníkmi uvedie Lesmír, o živote tatranských svišťov príde medzi deti porozprávať svišťológ Pavol Ballo.
V sprievodnom programe sa predstavia Dano Heriban, slovenský perkusionista peruánskeho pôvodu Eddy Portella s muzikoterapiou, so zábavnými detskými piesňami malinyJam, so spevom, tancom a detskou zábavou – Usmievanka, malých aj veľkých roztancuje zábavná Tani Tani s Nely, vystúpia aj Haliganda, Fidlikanti, predstavenie si pripravilo aj Divadlo Actores Rožňava.
Milou tradíciou počas uplynulých ročníkov sa stalo, že každé dieťa, ktoré si donesie na Hrebienok svojho plyšového medvedíka, dostane darček. Táto tradícia bude dodržaná aj v tomto roku. Medvedie dni sa konajú za každého počasia.
Bližšie informácie a vstupy na podujatie nájdete na www.vt.sk
Víťazom projektu, ktorého cieľom je podpora cyklistickej dopravy, sa stal Michal Kreta. Počas júna, kedy si viac ako 13 500 cyklistov zaznamenávalo, koľko kilometrov prešli cestou do a z práce, najazdil Michal viac ako 3 tisíc kilometrov. Práve počet kilometrov je jediným posudzovaným parametrom. Michal mal však podmienky náročnejšie ako ostatní cyklisti. Do práce v hoteli na Štrbskom plese dochádza z podhorskej obce Veľká Lomnica a každý deň tak prekonal prevýšenie minimálne 700 m.
„Súťaže som sa zúčastnil tretíkrát, vlani som skončil na 16. mieste. Počas celého júna panovali vo Vysokých Tatrách nezvykle vysoké teploty, ale ja som si veľmi prial tento ročník vyhrať,“ hovorí Michal Kreta, ktorý pracuje ako šéf housekeepingu v Grand Hoteli Kempinski vo Vysokých Tatrách. Michal je cyklista – amatér, nikdy nebol členom žiadneho športového klubu, najväčšou motiváciou je pre neho láska k športu. Jazdí na horskom bicykli, napriek tomu preferuje, najmä na dlhšie vzdialenosti, asfaltový povrch. Z ciest vraj nemá žiadne pikošky, okrem stretnutia s medveďom. „Obaja sme našťastie zareagovali rovnako, čo najrýchlejším útekom opačným smerom, takže všetko dobre dopadlo,“ spomína s úsmevom Michal.
Michal súťažil spolu s kolegami aj v kategórii tímov. Skupina štyroch cyklistov s názvom „Kempáči“ skončila s počtom najazdených 4 386 km na 9. mieste. V hoteli majú vytvorené podmienky pre všetkých zamestnancov, ktorí chodia do práce na bicykli. „Máme k dispozícii „parkovisko“ pre bicykle s nástennými držiakmi, samozrejme šatne aj sprchy,“ vymenúva.
Michal a jeho víťazstvo v číslach:
3027 km najazdil počas kampane „Do práce na bicykli“
46 jázd absolvoval počas júna – v tomto mesiaci mal dokonca 7 dní voľna
141 hodín strávil na bicykli
3 hodiny trvala priemerne jedna jazda
131 kilometrov prešiel v priemere za deň
Cyklistika sa teší veľkej obľube aj v slovenských veľhorách. V regióne Vysokých Tatier je viac ako 300 km značených cyklotrás, stačí si vybrať podľa ich náročnosti. Tie najnáročnejšie samozrejme ponúkajú aj najkrajšie výhľady.
Cyklotúry, ktoré odporúča Michal:
- Štrbské Pleso – Kežmarské žľaby (Mokriny) – Spišská Belá – dlhšia túra, ktorá lemuje masív Vysokých Tatier
- Štrbské Pleso – Východná – dlhšia túra, nazývaná aj „50 odtieňov zelenej“
- Štrbské pleso – Popradské pleso – kratšia túra spájajúca dve tatranské plesá
Cieľom národnej kampane „Do práce na bicykli“ je podpora rozvoja nemotorovej, predovšetkým cyklistickej dopravy v mestách. Ministerstvo dopravy a rozvoja SR a národný cyklokoordinátor chcú tiež týmto podujatím už po deviatykrát vyzvať samosprávy, aby vytvárali kvalitné podmienky pre ekologické druhy dopravy a tiež motivovať zamestnávateľov, aby v sídlach spoločností budovali pre svojich zamestnancov dochádzajúcich do práce na bicykli vhodné podmienky. Projekt trval od 1. do 30. júna 2022.
