Vysoké Tatry a blízke okolie ponúkajú návštevníkom široký výber rozmanitých skvostov s poriadnou dávkou histórie. Zažite výlet podľa Vášho gusta a doprajte si prechádzky naprieč okolitými náučnými chodníkmi alebo spoznajte hlbšie históriu svetských či sakrálnych stavieb tatranského okolia. K dispozícii je množstvo hradov, kaštieľov, múzeí či kostolov, stačí si len vybrať.
Náučný chodník sa nachádza v tatranskej osade Starý Smokovec a pôvodne mal sedem informačných zastavení, ktoré Vám v krátkosti približujú históriu Smokovcov počas viac ako 200 ročnej existencii.
Celoročná expozícia múzea zachytáva život, atmosféru a premeny Tatier zachytené objektívom fotoaparátu či kamery, ako aj pôsobenie ľudí, ktorí v oblasti filmu a fotografie pôsobili už od roku 1870.
Popri premenách Tatier expozícia ponúka aj pohľad na vývoj foto techniky od konca 19. storočia.
Samostatná časť expozície je venovaná dielam osobností tatranskej kinematografie a fotografie pôsobiacich v Tatrách. Vďaka výpovediam blízkych, či vystaveným osobným exponátom návštevník bližšie spozná osobnosti, akými boli Karol Divald st., Juraj Weincziller či Milan Legutky.
Moderne upravená expozícia súkromného Ski múzea poskytuje návštevníkovi prehľad o vývoji jednotlivých zimných športov vo Vysokých Tatrách od ich počiatku až do roku 1945.
Súčasťou múzea je aj stolárska a obuvnícka dielňa a realistická vizualizácia Gertrúdinej chaty, ktorá stála pod terajším Štartom nad Tatranskou Lomnicou.
Jednotlivé časti expozície sú venované začiatkom pohybu na snehu pomocou snežníc, potom nasleduje vývoj lyží a lyžiarskeho viazania, nechýba časť venovaná zimnej turistike a horolezectvu, korčuľovaniu, curlingu, ľadovému hokeju, sánkovaniu a bobovému športu, ako aj histórii vojenských cvičení vo Vysokých Tatrách.
Múzeum Tatranského národného parku oboznamuje návštevníkov s tatranskou prírodou, jej ochranou a dejinami sprístupňovania Tatier.
Výstavná časť je rozdelená na prírodovednú, prírodoochranársku, historickú a etnografickú. Neprehliadnete botanickú záhradu, ktorá je samostatnou expozíciou tatranskej prírody. Rozkladá sa na ploche 3,2 hektára na severovýchodnom okraji Tatranskej Lomnice. Návštevník tu môže uvidieť 270 druhov tatranských rastlín osídľujúcich rôzne biotopy.
V expozícii sa nachádza aj malá geologická plocha a pamätné miesto venované tým, ktorí presadzovali a uskutočnili myšlienku Tatranského národného parku.
Mŕtvym na pamiatku – živým na výstrahu – víta motto návštevníkov na stene kaplnky Symbolického cintorína pri Popradskom plese, ktoré je pietnym miestom obetí Tatier.
Cintorín je situovaný v tieni limbového hája, tvorí ho malá kaplnka so šindľovou strechou, vyrezávané drevené kríže, desiatky pamätných tabúľ a nechýbajú ani tabule s menami tatranských horolezcov, ktorí prišli o život počas horolezeckých výprav po celom svete.
V súčasnosti je tu 278 pamätných tabúľ a asi 56 drevených vyrezávaných krížov. Tento stav, bohužiaľ, nie je konečný.
Múzeum Ždiarsky dom bolo založené v roku 1971 na podnet miestnych ľudí obcou Ždiar. Predostiera spôsob života Goralov žijúcich pod úpätím Belianskych Tatier, pôvodnú architektúru, interiér a kroje.
Na samom okraji obce Tatranská Javorina možno nájsť jednu z najkrajších historických stavieb Tatranského národného parku, drevený poľovnícky kaštieľ (zámoček).
Bol postavený v 19. storočí šľachticom Kristiánom Kraftom, ktorý bol vášnivým poľovníkom, no zároveň i ochrancom prírody. Knieža v Tatrách usporadúval vychýrené poľovačky, na ktorých sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy.
Po smrti kniežaťa predali jeho dediči kaštieľ štátu. Okúzľujúca stavba prežila i obdobie totality a dnes slúži na reprezentačné účely štátu a v stanovených časoch je prístupný aj širokej verejnosti.
Kaštieľ vyhlásený i za národnú kultúrnu pamiatku.
Spišský hrad, dominanta Spiša, je najrozsiahlejším slovenským hradom, umiesteným v krajine na travertínovom brale.
V roku 1993 bol ako hrad tak aj pamiatky okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Najstaršie stopy na hradnom kopci, staré takmer sedem tisíc rokov, po sebe zanechali už neolitickí ľudia. Na prelome letopočtov tu mali svoje opevnené sídlisko predstavitelia tzv. púchovskej kultúry. Jej elitu tvoril keltský kmeň Kotínov.
Súčasťou Uhorska sa stal Spiš definitívne až v 12. storočí. Kráľovský rod Arpádovcov nechal na mieste zaniknutého hradiska Kotínov vystavať strážnu a zároveň obytnú vežu.
Najnovšie výskumy potvrdili staršie domnienky, že okrem stavebnej činnosti na hornom hrade, bolo vybudované aj samostatné opevnenie na juhozápadnom svahu, druhý samostatný hrad, s dvomi románskymi obranno-obytnými vežami, ktoré sú dnes súčasťou opevnenia veľkého dolného nádvoria.
Za panovania kráľa Ľudovíta z Anjou, boli oba hrady prepojené. Výstavbou rozličných hradobných úsekov a brán tak hrad postupne nadobudol dnešné rozdelenie na horný hrad a tri samostatné predhradia s celkovou rozlohou asi 40 tisíc metrov štvorcových. Vtedy bola prestavaná i dnešná hlavná vstupná brána, vybudovaná po mongolskom vpáde. Samostatne stojace piliere, ktoré sú pred ňou, boli niekedy súčasťou obrannej palisády zo 17. storočia.
Na hrade sa behom storočí vystriedali panovnícke rody, ako rodina Zápoľovcov, Turzovci až nakoniec poslední vlastníci, Čákiovci. Po skončení stavovských povstaní v Uhorsku ostala na hrade len malá cisárska posádka. Hrad bol však už vtedy zle udržiavaný.
V roku 1780 vypukol na hrade požiar. Bol to začiatok jeho pomalej premeny na ruinu. Jeho poslední majitelia oň definitívne prišli až vyvlastnením po druhej svetovej vojne.
Hrad je dnes v stave rekonštruovaných a zakonzervovaných zrúcanín. Na základe dlhoročného archeologického a architektonického výskumu a jeho výsledkov sa postupne stavebne a expozične sprístupnili jednotlivé priestory Spišského hradu.
Dominantou podtatranského mesta Kežmarok je Kežmarský hrad. Ten sa zapísal do dejín tatranskej turistiky ako východisko prvého známeho turistického výletu do Vysokých Tatier. Zároveň je jediným úplne zachovalým hradom na Spiši.
Hradný komplex mestského typu vznikol za účelom obrany mesta v roku 1463 na rozvalinách stredovekej osady Svätá Alžbeta. Posledné prestavby hradu zabezpečili Thökölyovci, ktorí do Kežmarku pozvali talianskych kamenárov, murárov a maliarov, aby premenili pôvodne obranný hrad na reprezentačné rodinné sídlo. Budovy na hradnom nádvorí neskôr skrášlili renesančné arkády, honosné sály na poschodí zdobili nástenné maľby a interiér hradnej kaplnky bol obnovený v štýle raného baroka.
V roku 1931 v časti hradného komplexu otvorili prvé expozície regionálneho múzea. Po generálnej oprave hradu v rokoch 1962 až 1985 sa muzeálne zbierky rozšírili a v súčasnosti si návštevníci môžu prehliadnuť viaceré expozície a v letnej sezóne aj divadelné predstavenia počas nočných prehliadok hradu.
Skvost renesančnej architektúry na východnom Slovensku – kaštieľ Strážky je dominantou mesta Spišská Belá. Bol postavený na základoch gotického hradu, ktorý údajne vznikol na rozvalinách kláštora templárov a patrí k najstarším na Slovensku. Pôvodne trojkrídlovú stavbu doplnili po požiari v roku 1708 o štvrté krídlo, čím sa vytvoril typický štvorcový pôdorys s vnútorným nádvorím.
V roku 1862 sa do kaštieľa v Strážkach nasťahoval barón Eduard Mednyánszky. Z Beckova si na Spiš priviedol desaťročného syna Ladislava, z ktorého sa neskôr stal maliar európskeho formátu. Počas niekoľkých pobytov v rodinnom sídle na úpätí Tatier tento významný umelec namaľoval viacero nádherných krajiniek s originálnymi sociálnymi komponentmi.
Čaro kaštieľa znásobuje anglický park z 19. storočia. Okrem vzácnej historickej knižnice sa v kaštieli nachádzajú obrazy Ladislava Mednyánszkeho.
Kaštieľ po rekonštrukcii slúži Slovenskej národnej galérii, ktorá tu prezentuje viaceré expozície – historický nábytok a interiérové doplnky, Ladislav Mednyánszky a Strážky (maliar, ktorý sa tu často zdržiaval a tvoril), Portréty z 17.-19. storočia a historická knižnica.
Ľubovniansky hrad sa vypína na bralnatom vrchu v severovýchodnej časti Spiša nad Starou Ľubovňou.
Hrad vznikol na rozhraní 13. a 14. Storočia a bol súčasťou pohraničných hradov na severe Uhorska. Okrem ochrany poľsko-uhorskej hranice zabezpečoval dôležitú obchodnú cestu prechádzajúcu dolinou rieky Poprad do Poľska.
Po obrovskom požiari v roku 1553 získal Hrad Ľubovňa rozsiahlou prestavbou modernejšiu podobu renesančnej pevnosti. Po vrátení spišských miest Uhorsku význam hradu klesol, začal upadať a meniť sa na ruinu. V rámci obnovy hradu ho úspešne zrekonštruovali a v súčasnosti doň umiestnili expozície hradného múzea.
V roku 1991 bola obnovená a znovu vysvätená hradná kaplnka, v ktorej sa usporadúvajú bohoslužby.
Samostatnú muzeálnu expozíciu predstavuje skanzen v podhradí.
Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. V roku 2015 bol vyhlásený za Baziliku minor.
Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho.
Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku.
Národná kultúrna pamiatka Červený kláštor pri obci Červený Kláštor bol obývaný mníchmi rádu kartuziánskeho a kamaldulského v dvoch etapách.
Kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života a venovali sa hlavne odpisovaniu kníh. Aj napriek tomu, postupne získavali rôzne výsady ako právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, varenia piva a súdnej právomoci.
V rokoch 1711 až 1782 bol Červený kláštor kamaldulským kláštorom. Po svojom príchode začali s jeho barokovou prestavbou. Podobne ako kartuziáni žili pustovníckym spôsobom života, venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín.
Červený kláštor je známy aj lekárňou založenou frátrom Cypriánom.
Múzeum vzniklo v Lendaku v roku 2003, nakoľko je mesto veľmi bohaté na zachovalé tradície. Kroje sa nosia dodnes a zachovalo sa aj pôvodné goralské nárečie. Expozície sa dotýkajú gazdovstva, remesiel, náboženstva a spôsobu života tunajších predkov.
Časť múzea tvorí aj drevenica, kde sa nachádzajú krosná na tkanie, pri ktorých si návštevníci môžu vyskúšať tkanie pokrovcov či obrusov technikou ako v minulosti.
Gotická cesta je prvou tématickou kultúrno-poznávacou cestou na Slovensku. V ucelenom okruhu Vám predstaví najzaujímavejšie a najvzácnejšie skvosty regiónu Spiš-Gemer, vysoko na vrchoch sa týčiace hradné komplexy, celkovo zachované historické jadrá miest, múzeá a katedrály – ale aj klenoty ako sú dedinské kostoly, meštianske a remeselnícke domy, alebo romantické kamenné mosty. Narazíte tak na umelecké a stavebné diela, zachytávajúce rozmanité kultúrno-historické epochy.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky
Copyright 2024 Region Tatry.
