Poslední šerpovia svojho druhu na svete. To sú naši slovenskí vysokohorskí nosiči, ktorí pravidelne zásobujú horské chaty. Na svojich pleciach prenesú desiatky kilogramov nákladu niekoľkokrát do týždňa. O jedinečnosti horského nosenia svedčí aj zápis do Reprezentatívneho Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska z roku 2018.
Nosičské remeslo je vo svete raritou. Hoci ich vo svete postupne nahradili rôzne dopravné prostriedky a väčšina chát je v zahraničí je zásobovaná lanovkami, helikoptérou alebo autami, vo Vysokých Tatrách sa táto nevšedná profesia zachovala dodnes. Vyžaduje si fyzicky i mentálne silného človeka – častými spoločníkmi počas vynášok sú ťažké náklady a nepriazeň počasia.
Stretnúť ich môžete cestou na 6 tatranských chát, ktoré zásobujú v akomkoľvek počasí, v každom ročnom období. S pokorou sa skláňajú pod desiatkami kíl nákladu a prispievajú k tomu, aby nám v horách nič nechýbalo, no reprezentujú aj tradičné kultúrne dedičstvo Slovenska.
Všetok materiál na vysokohorské chaty vynášajú horskí nosiči na špeciálne upravených krosnách.
Na svojich pleciach vynášajú potraviny a predmety dennej potreby, palivo na vykurovanie chát, stavebný materiál, plynové bomby, sudy s pivom a kofolou, veci na zabezpečenie ubytovania či suveníry, aby bola zabezpečená prevádzka chát na horách.
Náklad, ktorý váži 60 a viac kilogramov, majú nosiči pripevnený na špeciálnych krosnách rôzneho tvaru a materiálu. Najpoužívanejší sú drevené krosná vybavené popruhmi.
Horskí nosiči zásobujú šesť chát vo Vysokých Tatrách: Chatu pod Rysmi, Zbojnícku chatu, Rainerovu chatu, Zamkovského chatu, Téryho chatu a materiál od stanice lanovky znášajú na Skalnatú chatu. Ostatné sú prístupné lanovkami či motorovými vozidlami. Cestou na chatu nosiči neraz prekonávajú samých seba, ale aj staré rekordy.
Horskí nosiči mali odjakživa súťaživého ducha. Málokto z nich to síce otvorene priznal, no v každom z nich drieme myšlienka byť aspoň o trochu lepší, než jeho kamarát, či kolega. Byť rýchlejší s nákladom ako v minulom roku. Táto myšlienka dala základ pre vznik pretekov šerpov. Svoje sily a schopnosti si všetci tatranskí nosiči každoročne merajú vo vlastných pretekoch.
Už od roku 1985 sa každoročne stretávajú odvážni nosiči, aby si zmerali svoje sily a schopnosti v jedinečných pretekoch – Sherpa Rallye. Nosiči si na chrbát naložia 60 kilogramov a vyrazia na trať, aby prekonali samých seba a dosiahli svoj osobný rekord. Pre ženy, ktoré sa neboja výziev, tu je Lady Rallye, kde ženy preukazujú svoju silu a vytrvalosť nesúc 20 kilogramov.
Nosičská Stovka, známa ako Memoriál Juraja Petranského, predstavuje ešte náročnejšiu verziu pretekov, v ktorých vysokohorskí nosiči merajú svoje sily. Svojím názvom naznačuje, že na svojich pleciach nesú muži hmotnosť až 100 kilogramov a ženy 30kg. Pričom prekonávajú trať z Hrebienka na Zamkovskú chatu, trať dlhú 2,7 km a s prevýšením 190 metrov.
„Nosičská stovka“ je vlastne spomienkou na Juraja Petranského, ktorý ako mnoho iných mladých mužov zo všetkých kútov Slovenska i Česka podľahol čaru Vysokých Tatier a živil sa zásobovaním tunajších chat. Bolo mu necelých 27 rokov, keď ho pri vynáške na Téryho chatu v marci 2000 v Malej Studenej doline zabila lavína.
Máte chuť zažiť adrenalínový zážitok a zdolať turistiku s nákladom na chrbte? Ak áno, máme pre vás možnosť! Počas leta si môžete vyskúšať
nosičské krosná s nákladom na trase z Popradského plesa smerom na chatu pod Rysmi. Na začiatku trasy sú pripravené „drobné“ náklady, ako je uhlie, predmety dennej spotreby na prevádzku chaty, ktoré môžete preniesť na svojich pleciach a doručiť až na Chatu pod Rysmi.
Odmenou za vašu odvahu a vytrvalosť bude nielen skvelý pocit úspechu, ale aj teplý čaj na konci vášho výkonu na chate pod Rysmi. Takže, ak sa cítite byť pripravení na túto výzvu, neváhajte a vyskúšajte si nosičstvo – jedinečný zážitok.
Pokiaľ vás zaujíma história tatranských nosičov, určite navštívte Rainerovu chatu. Nachádza sa len 30 minút chôdze od hornej stanice pozemnej lanovky na Hrebienku. Stretnete tam jednu zo žijúcich nosičských legiend, Petra Petrasa a môžete si pozrieť aj jeho malé múzeum horských nosičov. Popri zážitkoch a príbehoch o horských nosičoch si môžete dopriať vynikajúci čaj z miestnych bylín. Nechajte sa očariť atmosférou tohto miesta plného histórie a prírodného kúzla.
V Starom Smokovci sa nachádza unikátne a jedinečné Tatranské mini Sherpa múzeum, ktoré je venované netradičnému povolaniu – Tatranským nosičom.
Štefan Bačkor, ktorý stojí za týmto projektom s vášňou a oddanosťou vytvoril priestor plný fascinujúcich artefaktov a príbehov, ktoré odhaľujú dôležitosť šerpov v Tatrách. Vo Švajčiarskom dome v Starom Smokovci môžete objaviť tento klenot, ktorý ponúka pohľad do kultúry a dedičstva Tatier z úplne nového uhla. Zoznámte sa s vysokohorskými nosičmi, ktorí sú od roku 20218 súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a uchádzajú sa o zápis do zoznamu UNESCO.
Okrem nosičského múzea si v Švajčiarskom dome môžete vychutnať skvelú kávu v Sherpa caffe alebo sa ubytovať v tejto najstaršej budove v Starom Smokovci.
História Vysokých Tatier je plná fascinujúcich legiend, vrátane nosičských rekordov, ktoré siahajú do skutočne iných dimenzií. Tieto rekordy zaznamenávajú náročnosť a úspechy vynášok na rôzne horské chaty, zohľadňujúc ich hmotnosť a čas, potrebný na prekonanie konkrétnej trasy. Chatár Skalnatej chaty Laco Kulanga († 2020) patril medzi legendárnych nosičov, ktorých výkony boli zvečnené vo všetkých významných chatách, ako sú Zamkovského, Skalnatá, Téryho, Zbojnícka a Chaty pod Rysmi.
Ak si chcete predstaviť jeho neuveriteľné úsilie, vezmite do úvahy tieto údaje: Na Zamkovskú chatu z Hrebienka prinášal náklad presahujúci 200 kilogramov. Na Téryho chatu sa raz vynieslo až 151 kilogramov.
Medzi ďalšie významné mená legendárnych nosičov patrí Peter Petra z Rainerovej chaty a Viktor Beránek z chaty pod Rysmi. Ich úspechy sú nezabudnuteľnou súčasťou tatranskej histórie.
?Zdroj fotografií: Martin Maličký
Realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky
Copyright 2024 Region Tatry.
